Amsterdam

9. časť

Pridala som do kroku no vtom som do niekoho narazila..

,, Kde si sa vybrala maličká? Nie je moc dobrý nápad ísť po tmavej ulici, a sama. Čo keby sme ťa zaviezli domov? '' hovoril na mňa dosť mohutný chlap. Hlas v hlave mi hovoril, aby som sa rozutekala čo najďalej.. Ale nemohla som, určite by ma chytil..

,, Nemám záujem, dík..'' snažila som sa ho obísť ale jeho obria ruka ma zastavila. Silno ma chytil za ruku.

,, Áu, pusti ma..'' snažila som sa mu vytrhnúť moju ruku no márne. Bol oveľa silnejší.

Hodil ma na plecia a smeroval k veľkému autu. Otvoril dvere a mňa hodil ako vrece zemiakov na zadné sedadlo. Všimla som si, že v aute nie som sama. Snažila som sa zaostriť o koho ide. Bol to Julian..

,,.. ty.. ako.. prečo.. pustite ma inak zavolám políciu..''

,, Nikomu volať nebudeš!'' hneď ako to dopovedal, mi vytrhol mobil z vrecka. Snažila som sa mu ho zobrať späť, no jediné čo som dostala, bola facka..

,, To si nemal..'' chytila som si boľavé líce. ,, Pomoooc..'' snažila som sa kričať s plných pľúc, no Julian mi zalepil ústa, a zaviazal ruky..

,, Teraz pôjdeš s nami.. A neboj sa, sama tam nebudeš..'' Určite tam je aj Martin.. Laura mala pravdu... dúfam, že mu neublížili...

Celú cestu bolo ticho. Nemohla som sa ani len hýbať..

,, Sme tu..'' povedal Julian a otvoril mi dvere. Ako som vychádzala von z auta, všimla som si, že vstupujeme do nejakého starého mlynu..

,, Zanes ju do pivnice, ja si musím niečo vybaviť..'' započula som za sebou Julianov hlas a hneď ma ten ,,veľký muž'' ťahal dole schodmi do tmavej a chladnej pivnice.

,, Tu zostaneš a budeš ticho. Keď sa o niečo pokúsiš, budeš sa modliť, aby si sa nikdy nenarodila..'' odviazal mi ruky, odlepil ústa a už ho nebolo..

Popozerala som sa okolo seba. Všade bola samá voda, bordel a strašný smrad.

Ani som nestihla spraviť krok vpred a hneď som započula niekde v rohu ston.

,, Haló? Martin si to ty??'' musela som sa uistiť či je to on..

,, Becca??''ozval sa známy hlas..

,, Martin? Si v pohode?'' vystrelila som k nemu ako šíp. Keď som sa naňho pozrela, bol celý dobitý a z úst mu tiekla krv.

,, Preboha, čo ti to spravili...'' nemohla som uveriť vlastným očiam. Ako mu to mohli urobiť?

,, Čo tu robíš Becca? Ako si sa sem dostala?''

,, Nejaký chlapi ma uniesli. Fakt nechápem, čo sa to tu deje. Prečo práve ja?''

,, Prepáč, to všetko za mňa.. Môže zato Julian a Lynn..Prepáč mi to..'' začal sa mi ospravedlňovať.

,, Ale prečo? '' stále tomu nemôžem uveriť..

,, Pretože som sa začal venovať hudbe, kašlal som na nich no chceli sa mi nejako pomstiť.. potom som zistil, že spolu spávali. Tak som sa s Lynn rozišiel a pohádal sa s Julianom.. Teda aspoň myslím, že je to kvôli tomu.. nič zlé som nikdy neurobil..'' hneď ako dopovedal sa mu nahrnuli slzy do očí..

,, Musíme sa odtiaľto nejako dostať..''

*****

Keď som sa ráno zobudila, neskutočne ma všetko bolelo. Ledva som sa postavila. Pozrela som sa na Martina, jeho tvár bola celá pokrytá modrinami.. Bolo mi ho ľúto.. Prečo som ho tam nechala samého s Julianom.. nič by sa s tohto nestalo..

Keď som sa chcela postaviť, zastavilo ma silné buchnutie dverí.

,, Ale ale ale.. koho že to nevidím? To ty si tá Becca?'' pomaly sa k nám približovala nejaká blondína.

,, A ty budeš asi Lynn..'' hneď ako som to dopovedala, Martin sa zobudil..

,, No čo slniečko, ako si sa vyspinkal? '' fakt ho nechápem ako s ňou mohol chodiť.

,, Čo od nás chceš? '' Martin sa naštvane postavil.

,, Chcela som teba, no už je neskoro. Budeš pykať. ''

,, A čo s tým má Becca? Pustite ju a so mnou si rob čo chceš..''

,, Haha, veď aj budem, ale ju to tiež neminie..'' falošne sa usmiala. Keď počujem jej hlas mám chuť si streliť guľku medzi oči a to tu nie je ani 5 minút..

,, Beccy sa ani nedotkneš! Rozumieš?'' naštvane sa priblížil k Lynn. Normálne som myslela, že ju tam udrie.

,, Uvidíme..'' namyslene odpovedala a vybrala sa preč, no ešte som ju potom započula.. ,, Zaviaž im ruky pre istotu..''

Hneď ako to dopovedala sa k nám valil '' veľký muž'' s lanom v ruke.

,, Prečo to robíte? '' spýtala som sa ho no neodpovedal mi. ,, Najali si vás?'' ten muž mi dával totálny ignor.. ,, Pustite nás prosím..''

,, Zavri si hubu inak o ňu prídeš..'' nebolo mi všetko jedno, radšej som bola celý ten čas ticho.. Predsa, nechcela by som dostať cez ústa od takého chlapa...

****

,, Je mi zle.. chcem ísť domov..'' neudržala som svoje slzy. Proste to šlo samo...

,, Kľud Becca, neboj sa mi sa odtiaľto nejako dostaneme.'' Martin sa ma snažil upokojiť, no nepomáhalo..

,, Ja na toto nemám nervy! '' postavila som sa rýchlosťou blesku. ,, Nebudem tu sedieť len tak a čakať na svoju smrť. Musíme vymyslieť plán.. A asi už aj viem aký...'' 

____________________

Rada by som vedela čo si o tom myslíte. Neviem či mám pokračovať..:/