Amsterdam

29. časť

Jej výraz hovorí za všetko. Sánku mala na podlahe.

,, Prepáč Becca, ja som to už nevydržala. Musela som ti to povedať. Keby si to zistila neskôr, určite by si sa na mňa hnevala, že som ti to nepovedala hneď.''

,, Nemôžem tomu uveriť. A ja som si myslela, že Mia je celkom v pohode.. Žeby bola tohto schopná? To som vážne nečakala.. Ale ako sa dostal Martin ku mne do izby?

,, To vážne neviem Becca. Určite vám do tých pohárov dali aj niečo iné. Nebol to len alkohol.''

,, Musím si na všetko spomenúť Laura...''

Z pohľadu Rebeccy

Nasledujúce ráno som sa zobudila na pípnutie správy. V prvej sekunde som si myslela, že mi píše Laura. Mýlila som sa. Bolo to neznáme číslo.

/ Ahoj Becca. Som si sto percentne istá, že sa na mňa hneváš za to, čo sa stalo na Martinovej párty. Preto by som bola rada, keby si o druhej prišla do parku. Všetko by som ti rada vysvetlila. – Mia. /

Oči mi skoro vyskočili z jamiek. To si zo mňa určite niekto robí srandu...

Asi 5 minút som rozmýšľala nad tou správou. Som z toho zmätená. Neviem či tam mám ísť. Sklamala ma. Neviem či jej dokážem veriť po tom čo nám spravila. Laura ju jasne videla čo spravila a určite by mi neklamala. Teda aspoň dúfam.. Neviem čo mám robiť....

/ Budem tam. /

Nakoniec som sa rozhodla že tam pôjdem. Však čo môžem stratiť? Vypočujem si jej verziu. Ale nemyslím si, že jej to uverím. Verím Laure.

Z pohľadu Mii

,, Kam ideš?'' spýtal sa ma Martin keď som bola na odchode za Beccou. Srdce mi začalo biť rýchlejšie. Nemohla som mu predsa povedať, že idem za Beccou.

,, Oh.. idem von s jednou starou známou. Dávno sme sa nevideli.. Neboj sa neprídem neskoro.'' rýchlo som si obula tenisky a modlila sa za to aby sa ma už na nič nepýtal.

,, Dobre. Ja asi pôjdem k Becce. Od tej párty som ju nevidel ..'' to si zo mňa robí srandu, však.

,, Z-za Beccou? Vážne Martin? Stále k nej niečo cítiš? No dobre tak choď, rovno u nej aj prespi...'' nenechal ma dohovoriť...

,, Mia dosť. Nič sa v tú noc nestalo a necítim k nej nič.. Dobre to vieš. Nejdem nikam..'' padol mi kameň zo srdca keď to dohovoril... Iba ma pozdravil a šiel do svojej izby. Určite mu na nej stále záleží.

Z pohľadu Rebeccy

Celú cestu som sa pozerala na všetky strany. Nevedela som čo mám čakať. Bude tam naozaj alebo je o len nejaká sranda?

Po pár krokoch v parku som ju zbadala ako sedí na lavičke a pozerá sa na jazero. Je to vážne ona?

Asi päť metrov od nej si všimla, že kráčam za ňou tak sa postavila a otočila ku mne. Na tvári mala úsmev ako by sa nič nestalo. Úsmev som jej samozrejme neopätovala. Stále som chcela to vysvetlenie prečo to spravila...

,, Ahoj, som rada že si prišla. Čakala som že...''

,, .. to je jedno som tu. Čakám na vysvetlenie.'' viem, že to vyznelo hnusne ale za to čo spravila by som tu ani stáť nemala.

,, V prvom rade chcem vedieť, či k Martinovi ešte niečo cítiš.''

,, Čože? Nemali sme sa baviť náhodou o niečom inom?''

,, Odpovedaj mi na otázku.'' Nepretržite sa mi pozerala do očí. Bolo to strašidelné.

,, Nie, je to kamarát.'' samozrejme to nebola pravda ale prečo by som jej mala hovoriť čo k nemu cítim.

,, Fajn. Verím ti. To isté mi povedal aj on o tebe. Ale o tom sa baviť nejdeme..'' zabolelo ma to keď to povedala. Ale môže mi to byť jedno, keďže chodí s ňou..

,, Pravda je taká, že..'' .....

Z pohľadu Mii

,, Ahoj láska som späť. '' objala som Martina nežne okolo pása a dala pusu na čelo.

,, Nejak skoro nie?'' 

,, Hej viem ale kamarátka sa ponáhľala tak sme to odložili na inokedy... Čo keby sme si dnes spravili taký romantický večer pri filmoch?'' všimla som si na Martinovi, že sa mu môj nápad zapáčil.

,, Znie to dobre, prečo nie..''

,, Super, spravím nám pop corn ty zatiaľ vyber film.''

***

Asi v polke druhého filmu mi začal zvoniť mobil. Bolo mi to divné pretože bolo pol jednej v noci. Ešte viac divnejšie bolo, keď som zistil, že mi volá Rebeccina mama.

,, Prosím?'' srdce mi bilo niekde v krku.

,, Prepáč Martin, že ťa otravujem takto neskoro v noci ale nie je s tebou Rebecca? Nezdvíha mi mobil ani mi nepovedala kam ide..'' v jej hlase som počul, že plakala.

,, Prepáčte ale u mňa nie je. Možno šla s mojou sestrou na pyžamový večierok k ich kamarátke..''

,, Prečo mi o tom nepovedala? Prepáč mi ešte raz, že som volala len som sa bála. Ďakujem ahoj.''

A položila. Divné. Laura mi povedala, že tam Becca nejde... No nič..Nelámal som si s tým dlhšie hlavu a šli sme ďalej pozerať film..

Prepáčte mi že som viac ako mesiac nevydala ani jednu časť ale nemala som náladu na písanie a ani nápady neboli. Pokúsim sa to zmeniť.. :))  Dúfam, že to ešte niekto bude čítať..  ♥