Amsterdam

33. časť

Ráno ma zobudil buchot v kuchyni. Pomaly som zišla po schodoch a nakukla do nej. Bola tam Mia. Prehrabávala celú kuchyňu.

,, Čo to tu preboha robíš?''

,, Neviem nájsť svoju peňaženku. Ponáhľam sa na fotenie.'' spomenula som si na včerajšiu správu od Beccy.

,, Mia..'' ohlásila som ju.. V tom momente ako som jej chcela poriadne naložiť prišiel do kuchyne Martin.

,, Čo je to tu za buchot?'' potichu povedal a pretrel si oči.

,, Neviem kde mám peňaženku a súrne musím ísť preč..''

,, Myslím, že som ju videl v obývačke na stole.'' 

,, Ďakujem si poklad.'' rýchlym krokom sa vybrala do obývačky a cestou stihla dať Martinovi pusu na čelo. Keby len vedel, že to všetko sa stalo kvôli nej určite by jej spravil to isté, čo ona spravila Becce. Aj keď pochybujem, že by to zvládla sama. Určite v tom ide viac ľudí. No ja zistím ako sú..

,, Martin.. Musím ti niečo povedať. Sadni si..'' ukázala som rukou na stoličku. Sadla som si oproti nemu a rozmýšľala, či mu to mám povedať.

,, Rebecca si spomenula.'' po mojich slovách sa prudko postavil.

,, Vážne? Kto jej to spravil? Nejaký úchyl? Nebodaj Lynn? Keď to zistím tak..'' Čože? Lynn? Veď tá je vo väzení preboha.

,, Zastav sa Martin a počúvaj ma..'' zase si sadol predo mňa.

,, Viem, že ťa to teraz pravdepodobne zraní, možno mi to ani neuveríš ale bola to Mia.. To s ňou sa stretla..'' celý čas ako na mňa pozeral ani len nedýchal.

,, Ale prosím ťa.. Laura.. väčšiu blbosť som dlho nepočul. Mia by neublížila ani muche. Neviem o čo Becce ide ale toto jej nezožeriem. Určite si to vymyslela aby nás poštvala proti sebe.. '' 

,, To nemyslíš vážne Martin.. Vážne si myslíš, že by si to vymyslela? Nespoznávam ťa..'' nemala som chuť sa naňho pozerať. Odišla som radšej do izby. Mia ho totálne zmenila.

O dva týždne neskôr

Z pohľadu Rebeccy

,, Mami.. Nie.. som v poriadku.. Justin príde po mňa.. nemusíš sa báť. Za chvíľu som doma. Ahoj.'' konečne idem preč. Dlhšie by som to tu nevydržala. Je milé od Justina, že ma odvezie domov. Posledné dva týždne tu bol skoro každý deň. O Martinovi radšej ani nehovorím. Je na mňa naštvaný. Neverí mi, že toto všetko je kvôli Mii.

,, Ahoj. Tak čo? Pripravená odísť?'' dvere sa pomaly otvorili a za nimi stál vysmiaty Justin.

,, Samozrejme. Ako nikdy pred tým..'' chytila som do rúk barle a konečne vyšla von z tej hnusnej izby...

***

,, Ďakujem ti ešte raz za odvoz..'' zastavili sme pred mojim domom. Otvorila som dvere od auta a Justin mi pomohol vystúpiť.

,, Nemáš vôbec začo. Kedykoľvek som tu pre teba.'' doširoka sa usmial. Prečo musí mať tak neodolateľný úsmev? Zapozerala som sa na jeho dokonalé pery.

,, Ehm.. Ďalej to už zvládnem..'' úsmev som mu opätovala.

Viac mi neodpovedal. Pritisol jeho pery na tie moje. Keby som nemala sadru na nohe, myslela by som si, že lietam....

,, Tak ahoj..'' zase ten jeho krásny úsmev.

Pozerala som sa ako odchádza. Stále som nemohla uveriť tomu čo sa to práve stalo. Po chvíľke som sa zobudila z toho dokonalého sna a šla konečne domov.

,, Vážne si nedáš ten koláč? Oh.. to bude asi ona..'' započula som mamin hlas.

,, Rebecca.. Prečo si nezavolala? Šla by som ti pomôcť.'' zrazu sa predo mnou zjavila.

,, Bože mami. Zvládnem to.'' zabuchla som dvere a na zem mi padla barla..

,, Budem musieť na tom zapracovať..'' 

,, Poď pomôžem ti. Máš tu návštevu.'' návštevu? Koho preboha?

Ani som nestihla porozmýšľať nad tým, kto by to mohol byť. Osoba sa zjavila rovno predo mnou. Nemala som naňho náladu.

,, Martin..'' potichu som povedala..

,, Becca..''

,, Ja.. nechám vás osamote.'' povedala mamina a vytratila sa v kuchyni. Pomalým krokom som sa vybrala do obývačky.

,, Pomôžem ti?'' 

,, Nemusíš. Zvládnem to sama.'' nie nezvládnem. Tá noha ma neskutočne bolela ale nedávala som nič najavo. Povedala som to asi len tak do vzduchu. Jemne ma chytil za pás a pomohol mi posadiť sa.

,, Ďakujem.'' bolo to od neho milé ale aj tak to nič nemení.

,, V prvom rade sa ti chcem ospravedlniť za to, že som ťa neprišiel pozrieť. Nie je to tak, že mi na tebe už nezáleží. To vôbec.. Potreboval som to všetko spracovať..'' zbytočne to spracovával. Aj tak mi neverí. 

,, Verím ti Becca.. Ale.. Ako vieš, že to bola práve Mia? čo ak to..'' 

,, Martin.. Dosť. To si sem ani nemusel vôbec chodiť keď ma chceš presviedčať o opaku. Som si tým sto percent istá, že to bola tvoja falošná priateľka Mia.. Teda pardon. Nechcela som ju uraziť... To ona ma volala von aby mi vysvetlila ako to bolo na tej tvojej oslave. Kto nás to asi opil Martin? A kto nám dal do pitia ešte niečo iné? Ona. Nie je taký anjelik ako vyzerá..''

,, Počkať.. ešte raz.. Čože nás na mojej oslave?'' ..