Amsterdam

12. časť

,, Takže sa nikdy s tadiaľto nedostaneme..'' bola som s tým zmierená..

,, Tak nehovor. Musíme dúfať, že nás niekto zachráni. Určite nás už hľadajú.'' má pravdu.. Len kedy to bude? Ja to tu už nezvládam..

Smutno som sa pozrela na Martina. Je mi ho ľúto. Kiežby sa nezaplietol s takou osobou ako je Lynn. A o Julianovi ani nehovorím..

S mojich myšlienok ma vytrhol Martinov hlas.

,, Becca? Počuješ to čo ja?'' netušila som o čom hovorí, pretože ja som nič nepočula.

,, A čo mám počuť?''

,, Julian.'' o môj bože. Mal pravdu, už som ho aj ja počula ako sa vonku s niekým rozpráva. Prosím, len nech to nie je Lynn..

,, Takže tebe to nestačilo?'' Vstúpil dnu Julian a smeroval k Martinovi. Prišiel k nemu a začal doňho kopať.

,, Prestaň! Nechaj ho na pokoji!!'' začala som naňho kričať no on neprestával. Keby som nebola priviazaná prisahám, že by som ho tam zmlátila do krvi! Dosť ma bolelo, že som mu nemohla pomôcť. Len som sa musela nato pozerať zo slzami v očiach..

,, Dúfam, že si sa už poučil. Garry, vieš čo máš urobiť.'' povedal tomu veľkému chlapovi a odišiel... Tak a teraz nás zabije..

,, Počúvajte ma.. Nie som taký, aký si myslíte, že som. Viem, že je to divné a ťažko uveriteľné a po tom všetkom čo som vám spravil sa ani nebudem čudovať keď mi neuveríte ale už mám toho po krk. Mám nervy na Julianove rozkazy a za toto mi ani tie prachy nestoja. Nemám gule na to aby som vás zabil. Končím s týmto!'' keď to hovoril, obaja sme mali sánku na zemi...

,, A to vám mám akože veriť?'' ozval sa Martin.

,, Viem, že mi neveríte ale je to tak. Aj vám to dokážem.. Zajtra v noci sem prídem a dostanem vás odtiaľto. Teraz už musím ísť.. Buďte pripravený..'' odišiel a ja som mala ústa stále na podlahe. Neviem, či to mám brať vážne.

,, Sníva sa mi ? Vyzeral ako keby to myslel vážne..'' hovoril mi Martin no ja som bola stále mimo.

,, Ja... nemám slov.. Dúfam, že to myslel vážne pretože ja to tu už dlho nevydržím.. Konečne sa odtiaľto dostaneme..'' ak nás zachráni budem mu vďačná aj za to čo nám spravil. Len nech nás odtiaľto dostane preč..

,, A čo keď je to súčasť ich plánu?'' Martinovi na tom niečo nesedelo.

,, Nemyslím si, podľa mňa nám povedal pravdu..''

,, Verím ti Becca.. dúfajme, že nás nesklame..''

*****

Celý deň sme sedeli a nervózne čakali čo sa bude diať. Trochu som mala s toho strach.. Cez deň za nami nikto podozrivo nebol. Ani Julian, ani Lynn.. Dokonca ani Garry. Možno sa chystal na večer. Žeby nám neklamal?

Už bola dosť veľká tma, no nikde nikoho. Stále sme čakali a čakali..

,, Možno ho niečo zdržalo..'' stále som dúfala, že sa objaví v dverách ako superman a zachráni nás..

,, Nie Becca, nemyslím si.. Proste nás surovo oklamal. Ja som vedel, že mu nemám veriť.'' má pravdu. Bola som naivná.. Ako som mu mohla uveriť po tom všetkom čo nám spravil? Nenávidím sa..

Martin zaspal ešte pred svitaním no ja som stále čakala. Bola som totálne unavená, ledva som videla pred seba.. Verila som, že príde po nás... Musí prísť.. Nemôže nás tu nechať.. Chcem ísť domov... Bože mami.. kde si... slzy sa mi kotúľali po líci. Nechala som im voľný priebeh.. Musela som sa konečne vyplakať.

***

Zobudila som sa a Martin ešte stále spal. Ani neviem kedy som zaspala..

Pozrela som sa cez malé okienko von. Slnko už svietilo a my sme stále boli v tej hnusnej chatrči.. Už som vôbec nečakala, že nás Garry s tadiaľto dostane, keď v tom som počula vonku kroky. Srdce mi začalo biť ako splašené.

,, Martin vstávaj, on prišiel!!!'' bola som šťastná, že nás nesklamal..

,, To vážne?'' hneď ho trhlo keď som mu to oznámila.

Prečo neprišiel skôr? Čo ho zdržalo?

Už som sa nevedela dočkať kedy stadiaľto vypadnem.

,, Čo mu to tak trvá? .. Halóó, Garry!'' už som nevydržala a musela som naňho zakričať.

,, Bolo by lepšie, keby si držala hubu..'' za dverami sa ozval známy hlas..

___________________________

No čo si myslíte? Zachráni ich Garry? :)))