Amsterdam

15. časť

Teraz neviem či je toto realita alebo sa mi to sníva. Neverím vlastným ušiam..

,, To si možno myslíš len ty. Aj tak jej to raz budeš musieť povedať..'' nejako som to predýchala a šla sa konečne naraňajkovať. Srdce mi bilo ako o závod, nedávala som najavo, že som všetko počula.. Nemala som odvahu pozrieť sa na Martina, snažila som sa vyhnúť očnému kontaktu..

,, Najedzte sa, potom niekam pôjdeme.'' nejako som ho nevnímala, stále som musela myslieť na Martinove slová. Prečo mi to nepovie? A ako vlastne vie, že ja k nemu nič necítim?

,, Becca si v pohode? Nejaká si bledá.'' Martinov hlas ma vytrhol s mojich myšlienok.

,, Hmm? Jasné nič mi nie je.'' odpovedala som mu a hneď sa aj postavila zo stoličky. ,, Idem sa pripraviť.''

*****

,, A kam to vlastne ideme ak sa smiem spýtať?'' Martin bol dosť zvedavý.

,, Ideme späť do lesa. Vždy o takomto čase tam chodí Julian. Chcem vidieť jeho výraz keď zistí, že tam nie ste.'' to si zo mňa robí srandu. A keď nás potom chytí tak čo?

,, Tak to v žiadnom prípade. Ostávam tu.''

,, Nemôžeš tu zostať sama. Ideš s nami.... Toto si zober pre prípad..'' podal mi veľký a ostrý nožík.

,, Pre istotu. Aj keď verím, že ho nebudeš musieť použiť... Tak poďme nato..''

***

Keď som zase zbadala ten hnusný les, chcelo sa mi vracať.

,, Auto necháme tu, ďalej musíme ísť peši. A nezabúdajte, hlavne buďte potichu.'' bola som s toho dosť nervózna. Prečo to robíme?

Prišli sme na miesto.. Nikto nikde. To sme sem zbytočne šli?

,, Ale veď tu nikto nie...'' ani som to nestihla dopovedať a hneď som započula auto. Celá som stuhla.

,, Poďte za mnou.'' utekali sme za Garrym. Rýchlo sme sa skryli za veľký krík ktorý bol neďaleko chatrče. Toto je náš koniec..

,, To nemyslíš vážne že zmizli..'' započula som niečí hlas. Nebol Julianov..

,, Mal som ich hneď zabiť! Načo som do riti čakal?'' rozčuľoval sa Julian. Nebolo mi všetko jedno. Keby nás teraz našiel určite by bolo po nás.

,, Choď sa pre istotu poobzerať naokolo. Možno ich niekde nájdeme. Nemôžu byť ďaleko.'' sme bližšie než si myslíte...

Ako sme tak kvočali, moje nohy to už nezvládli. Snažila som sa zachytiť no márne. Nechtiac som sa zachytila o krík.

,, Pšššt..'' oh nie, počuli to...

,, Vypadnime odtiaľto.'' zašepkal nám Garry. Potichu sme teda šli za ním..

,, To budú určite oni!'' započula som za sebou Juliana. Rýchlo sme pridali do kroku.

,, Vidím ich!''

,, Utekajte!!!'' kričal na nás Garry. Nemusí hovoriť dva krát.. 

Utekali sme ale nie za Garrym. Nevnímala som, že na nás kričí. Myslela som len na to, aby nás Julian nechytil.

,, Ja už.. nemôžem!'' Martin utekal predo mnou a ja som ledva lapala po dychu.

,, Mám taký pocit, že sme ich striasli.''

,, To dúfam..'' stále som lapala po dychu. Poobzerala som sa okolo seba.. ,, Martin..ehm.. kde to vlastne sme?'' naokolo nebolo nič iné len samé stromy. Super. Stratili sme sa.

,, Prosím nehovor mi, že sme sa stratili...'' Vôbec by mi to nevadilo, len keď som uvidela, že sa stmieva, nebolo mi všetko jedno.

,, Asi ťa sklamem.'' videla som aj na Martinovi, že mu to nebolo jedno. ,,Neopláca sa nám hľadať Garryho alebo auto. Budeme tu musieť prenocovať.''