Amsterdam

17. časť

Prebrala som sa. Nemohla som poriadne otvoriť oči, pretože som na nich mala šatku. Ruky som mala priviazané ostrým drôtom o stoličku. Nechápala som čo sa to deje.

,, Myslím, že sa prebrala.'' započula som šepot. Ten hlas mi bol veľmi známy, no nevedela som si spomenúť, kde som ho počula. Kde je Martin?

,, Bolo na čase.'' čo sa to preboha deje? Zrazu mi niekto šatku strhol z hlavy. Musela som zaostriť, skoro nič som nevidela.

,, Ako sa ti spinkalo? Dúfam, že príjemne.'' skoro ma vystrelo, keď som zistila, komu patrí ten hlas. Bola to Lynn aj s nejakými mužmi. Nezmohla som sa ani na jedno slovo. Nemohla som uveriť vlastným očiam a ušiam. Ako nás našli?

,, Stratila si reč? '' zasmiala sa Lynn.

,, Čo od nás chcete?'' bolo jediné čo zo mňa vyšlo.

,, Nebuď taká zvedavá. Dosť ste si to posrali tým, že ste ušli.''

,, Lynn, už musíme ísť. Julian nás čaká.'' hovoril jej jeden s tých mužov.

,, Choďte tam, ja hneď prídem.'' odpovedala mu. ,, Toto nie je koniec. Ja sa vrátim a vlastnoručne ťa zabijem pred Martinovými očami.'' bolo posledné čo vyšlo s jej úst.

Zabuchla za sebou dvere. Nechala ma tu samú. Kde je Martin a Garry?

,, Rebecca!!!'' započula som niekoho kričať. Myslela som, že je to Martin no mýlila som sa. Bol to hlas Garryho. Bola som rada, že je to aspoň on.

,, Garry? Tu som!!'' zakričala som naňho a hneď sa aj objavil predo mnou.

,, Kde si preboha bol? Ako to, že teba nepriviazali?'' pýtala som sa pričom mi dával dole drôt z rúk. Dosť to bolelo.

,, Skryl som sa. Nenašli ma našťastie. A kde je Martin?'' to sa pýta on mňa? Myslela som, že je s ním..

,, Ja som myslela, že je s tebou.'' potom mi to došlo. Určite ho zobrali zo sebou.

,, To snáď nie. Ako ho teraz nájdeme, keď nevieme kam šli?'' všetko sa to pokašlalo.

,, Mám jeden tip kde by mohli byť. V Amsterdame je jedna stará, opustená budova, kde sme kedysi bývali. Myslím, že budú tam.'' pevne verím, že má pravdu a bude tam. Keď nie, neprežijem to..

,, Počúvaj ma Becca. Viem, že sa oňho bojíš. Nemysli na to zlé, dostaneme ho odtiaľ. Len potrebujeme nejaký plán. Nemôžme tam len tak nabehnúť a povedať im, že sme si prišli pre Martina.'' bolo mi to jedno, preňho by som spravila čokoľvek.

,, Tak aký máš plán?'' zvedavo som sa ho spýtala.

,, Pôjdeme tam v noci. Vtedy tam určite nikto nebude, možno tak jeden muž, ktorý tam Martina stráži. Ale o toho sa dokážem postarať. A teraz už len dúfajme, že budú tam...''

****

Nadišiel čas ísť hľadať Martina. Celú cestu som sa oňho bála. Bude práve tam? Čo ak nie? Ako ho potom nájdeme?

Asi po pol hodine cesty s chaty do Amsterdamu sme boli konečne na mieste. Mala som sto chutí sa hneď rozbehnúť dnu ale nemohla som.

Vystúpili sme z auta a potichu sa vybrali dnu. Budova bola celá rozpadnutá. Chvíľkami som si aj myslela, že sa zrúti.

,, Garry máš baterku? Nič nevidím.'' snažila som sa hovoriť čo najtichšie.

,, Mám. Poď za mnou.'' šla som teda za ním. Blúdili sme tmavými chodbami budovy. Nikoho sme nenašli, až na pár potkanov.

,, Ja to vzdávam. Nie je tu. Vedela som to.'' bolo mi z toho do plaču. Už som bola na odchode ale Garry ma zastavil.

,, Becca.. pšššt.. počul som niekoho.'' asi ma halucinácie s toho smradu.

,, ....Drž hubu...'' mal pravdu. V budove naozaj niekto je.

,, Ide to z horného poschodia. Určite tam bude Martin..'' rýchlo som sa rozbehla hore po schodoch.

,, Rebecca stoj!'' kričal na mňa zdola Garry ale nepočúvala som ho. Chcela som nájsť Martina. Videla som jemné osvetlenie na konci chodby. Vychádzalo z jednej izby. Pomalým krokom som sa vybrala za ním..

Bola som skoro pre dverami, keď v tom som počula vnútri kroky ako sa blížia ku mne. Nestihla som sa otočiť, pretože ma niekto silno strhol aj so sebou do vedľajšej izby..