Amsterdam

20. časť

,, Martinko sa na ňu pekne vykašlal. Zabijeme ju a jej telo nasekané na kocky mu pošleme v krabici.'' mal som čo robiť aby ma tam neroztrhlo od nervov.

,, Nemyslím si, že je to dobrý nápad.''

,, Rozhoduješ o tom ty, či ja?'' hovoril Julian.

,, Ty. Ale vypočuj ma. Nemusíme ju zabíjať. Chceš Martina? Tak ho nájdi a dones sem. Beccu pustíme a Martina si necháme. A aj keby to každému vykecala, odídeme z mesta a nikto nás nenájde. Čo ty nato?'' to nedovolím.

,, Nie si taký sprostý ako vyzeráš. Porozmýšľam o tom..'' potichu mu hovoril Julian.

Keď šli do vnútra a nikto nebol vonku, rýchlo som sa rozbehol cez celý les k svojmu autu. Už viem ako im v tom zabránim.

Nastúpil som do svojho auta a celú cestu som rozmýšľal o svojom pláne.

***

Zastavil som pred Garryho domom. Ledva som zabrzdil, skoro som mu narazil do brány ale to mi bolo jedno. Rýchlosťou svetla som vystúpil z auta a utekal hneď za Garrym.

,, Garry!!!'' otvoril som dvere a kričal naň ho.

,, Tu som. Čo sa deje? Našiel si ju?'' postavil sa predo mňa v župane.

,, Našiel...Je.. v starom mlyne.... Tiež tomu nemôžem uveriť....Sledoval som Juliana... Musím im zabrániť v tom, čo chcú spraviť.'' ledva som to dostal zo seba, bol som celý zadychčaný.

,, Čo chcú spraviť?''

,, Obleč sa, poviem ti to v aute.''

***

Zastavili sme pri jazere. V diaľke som videl Julianovo auto. Bol ešte tam.

,, Si si istý, že to zvládneš?'' neisto sa ma spýtal Garry.

,, Som si istý ako nikdy pred tým.'' povedal soma následne vystúpil z auta.

***

,, Julian!'' kričal som naň ho.

,, Ale ale, Martin. Si to naozaj ty? Neverím vlastným očiam. Je super, že si tu, aspoň som ťa sem nemusel dotiahnuť sám. Prišiel si zachrániť svoju lásku?'' stál asi päť metrov odo mňa. Keby som mal pri sebe zbraň, strelím ho rovno do hlavy.

,, Pusti Beccu a mňa si nechaj.''

,, Hah. Prišiel si neskoro. Je mi to ľúto.'' hneď ako to dopovedal vytiahol z vrecka zbraň a namieril ju na mňa. Keď mi povedal, že som prišiel neskoro, mal som pocit, že môj život práve skončil a to ma ešte ani nezastrelil. Becca nemôže byť mŕtva.

,, Nie.. Nie je neskoro.. nie.. Becca žije.'' slzy mi tiekli po lícach a ťažko sa mi dýchalo.

,, Ale prestaň Martin. Snáď tu nebudeš plakaťako decko kvôli nej. Je už na lepšom mieste. Chceš byť s ňou? Môžem tik tomu pomôcť.'' vedel som o čom hovorí. Chcel ma zastreliť. 

,, Tak načo čakáš? Zastreľ ma!'' zrútil som sa s plačom k zemi. Čakal som na svoj koniec. Becca, za chvíľu sa uvidíme.

A zrazu to prišlo. Počul som výstrel ale necítil som žiadnu bolesť. Nechápal som, tak som sa pozrel smerom k Julianovi, ktorý sa pomaly rútil na zem. Poobzeral som sa okolo seba a zbadal tam políciu na čele s Garrym. Ale prečo ho zastrelili? Na ničom takom sme sa nedohodli.. Vlastne, bolo mi to jedno. Zaslúžil si to po tom všetkom. Za to čo spravil Becce by som ho zastrelil aj ja.

Nevnímal som ako na mňa Garry kričí. Bolo mi všetko jedno. Chcel som len jediné. Rebeccu. 

Je koniec. Je po všetkom. Neverím tomu..

,, Martin.'' započul som za sebou hlas. Hneď som vedel, že patrí Becce ale nevenoval som tomu pozornosť. Myslel som si, že mám halucinácie.

,, Martin!'' zase som ju počul. Tento krát som sa pozbieral zo zeme a otočil sa za hlasom. Bola to ona. Pokrytá modrinami, vlasy jej stáli na každú stranu ale aj tak bola krásna.

,, Becca.. Si.. Si to ty?''

,, Som to ja Martin. '' konečne som si uvedomil, že je to realita. Utekal som k nej a silno ju objal.

,, Je po všetkom Martin. Konečne.'' šepkala mi do ucha.

,, Prepáč mi za to všetko čo si si musela kvôli mne vytrpieť...''

,, Prestaň. Nikdy nebudem ľutovať, že sme sa stretli a to všetko čo sa stalo, tak to proste malo byť... Budem rada ak na to všetko zabudneme a začneme odznovu...''

Neodpovedal som jej nato iba som ju pobozkal a bol som rád, keď mi bozk opätovala..

Koniec 1. série