Amsterdam

10. časť

****

,, Pomoooc.. Halóó.. Je tam niekto? Prosím poďte sem rýchlo..'' kričala som pričom sa Martin krčil v bolestiach na zemi.

,, Prečo tu kričíte?'' otvoril dvere veľký muž. ,, Čo mu je?'' opýtal sa, keď zbadal Martina v kŕčoch na zemi.

,, Je mu strašne zle, prosím pomôžte mu..'' slzy mi stekali po lícach.

Keď sa zohol pri Martina mala som príležitosť. Potichu som chytila do rúk kus veľkého železa. Nebolo to jednoduché, pretože som mala zaviazané ruky. Becca ty to dáš. Neboj sa.. Nádych, výdych. Silno som buchla tomu chlapovi po hlave.. ,, Prepáč ale musela som..'' povedala som mu, no škoda, už ma nepočul. Vyvalil sa vedľa Martina. Bola to taká rana, že to musel počuť každý. Snažila som sa mu nájsť vo vrecku nožík s ktorým by som odrezala lano z rúk.

,, Do kelu.. S čím to odrežeme?'' bola som s toho zúfalá.

,, Čo tak toto?'' ukázal Martin na veľkú pílku.     

,, A ty si chceš odrezať celú ruku? ''zdvihla som jedno obočie..

,, Nie. Ver mi..'' najprv som protestovala no nemali sme veľa času tak som sa mu snažila dôverovať.. v duchu som sa modlila aby som neprišla o svoje ruky..

,, Vidíš, ani to nebolelo.. Teraz ty mne.'' a sakra. Chudák Martin, keby vedel, že som v živote pílku nedržala v ruke, hneď by si to rozmyslel.

,, Ale ja sa bojím. ''

,, Snaž sa. Aj keď mi odrežeš ruku, snáď to nejako prežijem..'' zasmial sa. Myslím, že nie je vhodná doba na žarty..

Asi po 5 minútach snaženia sa mi to podarilo, ani neviem ako..

,, Ja som vedel, že to zvládneš..'' milo sa na mňa usmial..'' ,, Tak a teraz poďme pokiaľ je mimo..''

Rýchlo sme sa snažili utiecť preč s tej hnusnej pivnice.

Konečne sme sa dostali na čerstvý vzduch. Bola noc, čiže sme nič nevideli. Pred starým mlynom bola len jedna lampa, ktorá ho jemne osvetľovala.

,, Kde to sme? Nie som v Amsterdame dlho čiže sa tu moc nevyznám..'' snažila som sa poobzerať okolo seba, no nič som nevidela.

,, Asi ťa sklamem ale ani ja sám neviem kde sa nachádzame, ale mám taký pocit, že sme neďaleko Amsterdamu.'' tým ma vôbec nepotešil.

Nemohla som si ani zasvietiť s mobilom, pretože mi ho Julian zobral.

,, Nemôžme tu čakať do rána, keď sa zobudí ten chlap, určite nás pôjde hľadať. Musíme ísť čo najďalej odtiaľto.'' má pravdu. No nie je jednoduché sa orientovať v takejto tme, keď ani nevieme kam stúpame.

,, Becca?'' s mojich myšlienok ma vytrhol Martinov hlas.. ,, Mám taký pocit, že všade okolo nás je les..''

,, Tak tam ma nedostaneš. Keby sme mali aspoň baterku bolo by to jednoduchšie sa tam orientovať, no po tme to riskovať nebudem, to tu radšej zostanem..''

,, Tak ma počkaj tu, idem sa pozrieť do vnútra či tam nenájdem niekde nejaké svetlo..'' ani som mu to nestihla zakázať a už bol vnútri.

,, Martin zbláznil si sa? Ja ťa zabijem!!!'' snažila sa potichu kričať aby ma nikto nepočul.

Čakala som naňho asi 10 minút. Začínala som sa oňho báť. Čo keď ho ten chlap chytil? Do vnútra nejdem, určite by aj mňa chytil. Neviem sa brániť. ,, Bože, Martin kde si toľko?'' už som nevedela čo mám robiť od tej nervozity..

,, Becca mám ju!!'' neverila som vlastným ušiam.

,, Martin ani nevieš ako som sa o teba bála, toto mi už nikdy nerob jasné?'' keď som to dopovedala Martin sa na mňa divne pozrel a lišiacky sa usmial..

,, Takže si sa o mňa bála?'' zasmial sa, no potom som si všimla za ním niekoho stáť. Bol to ten chlap!

,, M- Martin.... utekaj!!!!'' rýchlo sme sa rozbehli do tej tmy. Ani sme nevedeli kam to vlastne ideme.

,, Becca poď za mnou!! '' povedal mi Martin, ktorý utekal vedľa mňa..

,, Stojte!'' kričal za nami ten veľký chlap..

,, Keď vás chytím, vlastnoručne vás stiahnem s kože.'' bolo posledné, čo sme od neho počuli..

Ešte pekných 10 minút sme utekali ako o život...

,, Martin, ja.. už.. nemôžem..'' lapala som po dychu.. ,, Už nevládzem.. stoj prosím, už ho nepočujem..'' kričala som na Martina ktorý bol kúsok predo mnou.

,, Ja viem, že nevládzeš len ešte kúsok pobežme, nie je isté, že sme ho striasli... Daj mi ruku..'' podala som mu ruku a bežali sme spolu ešte kúsok..

Ako sme tak utekali, pred nami sme zbadali malú chatrč.

,, Nemyslím, že je to dobrý nápad tam ísť. Cítim sa jak v nejakom horore. Keď vojdeme dnu, bude tam nejaký zabijak, ktorý nás rozseká na kocky a potom zje..''

,, Becca, pozeráš priveľa hororov. Idem to obzrieť.'' určite to je náš koniec..