Amsterdam

37. časť / THE END

***

Celú cestu bolo ticho. Cez oči som mal šatku. Nemohol som sa pozerať kam to ideme. Bol som zmierený s tým, že Beccu už nikdy neuvidím..  Po niekoľkých minútach sa auto prudko zastavilo. 

,, Tak poď.'' zacítil som silnú ruku ktorá ma chytila za tú moju. Stále som nič nevidel. Nemal som tušenie kam ma to vezú. Len predstavovať som si to mohol.

Mám taký pocit, že sme v lese. Žeby sme boli tam kde pred dvomi rokmi? Započul som vŕzganie starých dverí. Rýchlym krokom ma niesli dnu.

,, Tu zostaň a o nič sa nesnaž.'' počul som hrubý mužský hlas. Podišiel ku mne a dal mi dole šatku z očí. Konečne som mohol zistiť, kde sa nachádzam. Zo začiatku mi nedochádzalo kde som. No potom som si to uvedomil. Boli sme v pivnici v starom mlyne, hneď vedľa lesa. Nikdy by som nepomyslel nato, že sa sem ešte niekedy vrátim. Obzeral som sa okolo seba, keď v tom som z kúta započul buchnutie.

,, Áu.'' srdce mi skoro vyskočilo z hrude keď som to počul. Bola to Laura.

,, Laura! Preboha! Čo tu robíš?! Ako.. Ako si sa sem..?''

,, .. Martin!'' prerušila ma. Pomaly sa postavila zo zeme a utekala hneď za mnou.

,, Prečo som tu..? Čo som spravila? A Kde je Becca? Ja ničomu nechápem..'' oči mala opuchnuté z plaču.

,, Kľud Laura. My sa odtiaľto nejako dostaneme. Nedovolím aby sa ti niečo stalo.'' tíšil som ju.

,, Becca je mŕtva, že?'' jej slová ma pichli pri srdci.

,, Nie! Becca nie je mŕtva!''

,, Tým by som si nebola taká istá..'' pozrel som sa za seba. Stála tam vysmiata Lynn. Už už som sa chcel postaviť a jednu jej vraziť ale Laura ma silno držala. Určite vedela, čo chcem spraviť.

,, Ako si mohla..'' nemal som žiadnu energiu kričať. Slzy sa mi kotúľali po lícach..

,, Nebodaj tu teraz budeš plakať.'' začala sa smiať. Moje telo sa celé triaslo a mal som čo robiť, aby som sa Laure nevytrhol z náručia a nezbil ju tam.

,, Becca žije. No ty dlho nebudeš. Určite by si sa chcel s ňou rozlúčiť, však? Mala by som ťa hneď zabiť, tak ako zabili Juliana. No ale nebudem sviňa.'' neskoro Lynn. Si horšia ako sviňa..

Pozrela sa na nás a potichu odišla. Čo to malo znamenať? Donesie sem Beccu, aby sme sa rozlúčili, alebo je to zase jeden z jej plánov?

,, Martinkooo! Tak poď. Becca čaká.'' po chvíľke som započul Lynn ako na mňa kričala.

,, Nie! Nechoď tam! Určte tam nie je Becca.'' Laura mi silno držala ruku a nechcela ma pustiť, no rýchlo som sa jej vytrhol.

,, Prepáč Laura. Ak to má byť posledný krát, tak nech je. Idem tam.'' 

Pomaly som stupil na prvý schod. Nádych, výdych. Kráčajúc hore som sa pozrel na Lauru. Oči mala plné sĺz. Prepáč mi to sestrička. 

Z pohľadu Laury

Nič iné mi nezostávalo, len pozerať ako sa Martin odo mňa vzďaľuje. Otvoril dvere a pomaly ich za sebou zavrel. Čakala som čo sa bude diať. Ani som nedýchala. Hore bolo zvláštne ticho, no po pár minútach sa to stalo. Počula som tri výstrely. Srdce sa mi rozbilo na márne kúsky.

,, Martin! NIEEE!!'' padla som na zem. Slzy mi tiekli potokom.

Z pohľadu Martina

,, Si pripravený vidieť Beccu?'' pokojne hovorila Lynn. Niečo mi na tom nesedelo. Prikývol som.