Whatever

Whatever 7,

Pred nami bol Ian. Neverila som vlastným očiam. Toto sa neskončí dobre. Teno výraz som na Ianovej tvári videla len raz, keď Zoe spadla zo schodov a on vyzeral, že by tie schody najradšej rozkopal. Zoe si to všimla a jej výraz bol plný zdesenia. Ian pribehol k Alvinovi a strelil mu päsťou do tváre. Joe pribehol k Alvinovi a pomohol mu vstať a ja som podišla k Ianovi a upokojovala ho. Zoe stála pri Alvinovi a prezerala mu tvár. Moja mama je lekárka, takže viem veľa o zraneniach a chorobách tak som ho prezrela. Mal monokel a natrhnutú peru, ale inak bol v poriadku. ,,Čo ťa to napadlo Ian?" pýtala sa so slzami v očiach. ,,Ten ***** si nezaslúži ani žiť," povedal Ian so zlosťou v hlase. ,,Predpokladam, že si ju už aj pretiahol s tvojou povesťou." ,,Ian, to si odpusti. Okašľal si ju. Nechal si ju ísť aj napriek tomu, že si mi povedal, že ju miluješ," povedala som a pozerala som sa mu do očí. Videla som v nich zúfalstvo, strach ale aj lasku k jedinému dievčaťu, ktoré bude mať rád navždy. Zoe pristúpila k Ianovi a chytila ho za ruku. ,,Ian,  ja Alvina neľúbim. Chodila som s ním, aby si žiarlil. Nikdy som ho neľúbila, vždy som ľúbila teba." To už hovorila s plačom. Ian tam stál a pozeral sa jej do očí, keď sa k nej zrazu naklonil a pobozkal ju. Alvin, dobre, že nespadol na zadok. Bol to vždy on, kto dával kopačky dievčatám a nie dievčatá jemu. Otočil sa na päte a odkráčal preč. Dúfala som, že Joe ostene ale zbytočne. Rozbehol sa za ním, ako keby som ani neexistovala. Ale ja som v pohode. Vôbec mi to nevadí veď so mnou vlastne ani nechodí. Zoe s Ianom už sedeli na lavičke a rozprávali sa. Nechcela som ich vyrušovať tak som pokračovala ďalej cez park. No zrazu som započula, že ma niekto volá. Joe bežal za mnou, ako keby ho naháňali zombíci alebo čo. ,,Počkaj Corny," kričal. ,,Nešiel si s Alvinom, nieže sa po ceste nieke povracia," povedala som mu. Zasmial sa z plných pľúc. Ešte som ho nikdy nepočula sa smiať. Bolo dobre vedieť, že to vôbec vie. ,,Neboj sa, bude v poriadku," podišiel ku mne a chytil ma za ruku. ,,Ja len tak," povedala som, keď ma zrazu chytil za bradu, zdvihol ju a položil si svoje pery na moje. Nechápala som to. Celé roky ma ignoroval a zrazu ma bozkáva? Po chvíli sa odo mňa odlepil a zase sa usmial. Keď sme došli na koniec parku pustil ma, dal mi letmú pusu a išiel domov. Ja som tam chvíľu stála a pozerala na neho kým sa mi nestratil z dohľadu.

Nová časť. Pomôže aj vote alebo koment. Love you ♡♡♡