Whatever

Whatever 33,

Po pár hodinách, ktoré som prespala som sa zobudila na zvonenie zvončeka a potom nato ako na mňa ocko zdola kričí. ,,Corny to je pre teba." Nikam sa mi ísť nechcelo ale nejako som z postele vstala. Po schodoch som išla čo najpomalšie a najradšej by som z nich spadla. V chodbe stál Mason a so sklonenou hlavou si prezeral svoje topánky. Zakašľala som aby si ma všimol. Na oku mal obrovský monokel. Rýchlo som k nemu pribehla a prezerala ho. ,,Čo sa ti stalo?" opýtala som sa ho zdesene. ,,Harry + Alfie= monokel" zasmial s Mason ale mne do smiechu nebolo. Zobrala som Masona do izby spolu s vreckom mrazenej kukurice. Posadila som ho na posteľ a položila mu vrecko na oko. Mason tam sedel ale aj tak sa usmieval. Ja som nad ním krútila hlavou. Sedeli sme na posteli len tak bez slov. Mason si na oku držal vrecko a ja som naňho hľadela. ,,Počuj Cory, nechcem aby si kôli mne mala problémy," povedal Mason smutne. ,,Kôli tebe nebudem mať nikdy problémy," uistila som ho. ,,No a ako vlastne bolo s škole?" opýtala som sa neisto. ,,V pohode. Učiteľky ok, len ten Joe a Alvin sú hnusní. Všetkým povedali že si štetka a že si za chvíľu nájdeš niekoho nového," povedal Mason a smutne ma hladkal po ruke. ,,To nič. Ja len stále nechápem prečo ťa Harry a Alfie zbili. Najradšej by som im vymlátila mozgy z hláv," rozčuľovala som sa. Mason ma len objal a usmieval sa s tvárou zaborenou do mojich vlasov. Chvíľu sme tam len tak sedeli ale Mason potom už musel ísť domov tak som ostala sama. Mala by som si robiť úlohy tak som si sadla k matike a rysovala dokým mi to už neliezlo krkom. Nachystala som si veci do tašky a pripravila som si aj tašku s farbičkami, fixami a podobnými kresliacimi pomôckami. Zajtra bude v škole súťaž v kreslení. Z každej triedy vybrali štyroch žiakov ktorý nakreslia niečo na tému: Stop násiliu na deťoch. Len naša škola môže vymyslieť také blbosti. Vybrali Zoe, Kitty, Lily a mňa. Nechápem prečo vybrali aj mňa ale aspoň sa ulejem z troch hodín. Dosť som sa nudila tak som sa išla pozrieť na Maxa. V izbe nebol len na ľadničke nechal odkaz že išiel za Lukasom. Ocko s mamkou pozerali v obyvačke telku. Dávali tam nejaký program o koňoch takže som sa radšej obula a išla som von.  Do uší som si ako vždy dala sluchátka. Dnes som si zapla 1D ako vždy. Prechádzala som sa ulicami. Nemala som nikam namierené, proste som išla. Ani som si to neuvedomila a stála som pred Harryho domom. Zazvonila som a naštvane som stála pred dverami. Harry otvoril po piatich minútach len v boxerkách. Vpálila som dovnútra a zabuchla som za sebou dvere. ,,Ako ste to mohli Masonovi urobiť? Myslela som že si normálny. A v Alfiem som sa dosť mýlila. Vždy si bol na mojej strane a teraz si proti mne. Ja ťa fakt neviem pochopiť Harry. Čo všetko si dnes vypil že si zbil Masona. Keď sme boli malí vždy si nás ochraňoval keď nás staršie deti otravovali. Čo máš proti nemu teraz?" kričala som ako pomätená na Harryho ktorý sa na mňa pozeral hrozne vystrašene. ,,Prepáč nechceli sme ho tak zbiť. Ja... Proste som sa neovládol. S Alfiem sme kamoši 7 rokov. Vieš aké by bolo super keby si s ním chodila. Neviem čo ma to napadlo. A to čo som ti vtedy povedal... Ja som to nemyslel vážne. Nechcem aby si na mňa bola naštvaná. Preto zajtra urobím veľkú večeru pre všetkých tvojich kamošov. Odpustíš mi?" opýtal sa Harry so svojim psím pohľadom. ,,Áno ale tak skoro to nebude. Musím si to nechať uležať v hlave," povedala som a odišla som.  

Takže nová časť. :) Hope u like it. LOVE U