Whatever

Whatever 26,

Po chvíli ma to prestalo baviť tak som išla späť ku kreslám, kde boli ostatní. Len čo som tam prišla oľutovala som to. Mark ležal skrútený na zemi a držal si nos. Sam nad ním stál s roztiahnutými rukami a nahnevane naňho pozeral. Ostatní len stáli a nechápavo sa na Sama pozerali. ,,Sam, čo robíš?" opýtala som sa Sama a nechápavo naňho pozerala. ,,Ten debil mi tak vadí, že som mu radšej vrazil," povedal. ,,Ale veď on nedýcha," povedala zdesene Daniell, ktorá kľačala pri Markovi. Daniell hneď vytáčala číslo na záchranku a ja som volala mame. ,,Mami prosím si v ordinácii?" pýtala som sa rýchlo. ,,Áno zlatko, čo sa deje?" ,,Mark je v bezvedomí a nedýcha," povedala som zatiaľ čo som videla záchranárov ako nakladajú Marka do sanitky. ,,Dobre, budem tam," povedala mamka a položila. Sadla som k Harrymu do auta a išli sme do nemocnice. Nikto cestou nič nepovedal, ani sme nezapli rádio. Stále mi nebolo jasné, prečo Sam zbil Marka do bezvedomia, z ktorého sa už možno ani nepreberie. Zaparkovali sme na parkovisku pred nemocnicou. Vošli sme dnu a bežali na anesteziologiu. ,,Prepáčte, kde nájdeme izbu Marka Parsona?" opýtala som sa recepčnej, ktorá mala veľmi znudený výraz. ,,Prepáčte, ale práve je na sále. Operuje ho pani doktorka Swearová. Môžete počkať ale bude to na dlhšie," hovorila stále znudene recepčná. ,,Dobre," mávla som na ňu rukou a išli sme si sadnúť. Nikto nič nehovoril len sme sedeli a čakali. ,,Sam, čo ti na Markovi tak vadí? Čo by si robil, keby sa už nezobudil, alebo by umrel?" opýtala sa naštvane Zoe ale na jej tvári som videla, že jej to až tak ľúto nie je. Mark si z každého robil srandu a niekedy  to nedopadlo až tak dobre. Trochu som chápala, prečo ho Sam zmlátil ale aj tak ja som až príliš mierumilovná. V čakárni sme čakali dve a pol hodiny. Ja som na chvíľu zaspala na Harryho pleci ale zobudila ma hádka medzi Peteom a Samom. Pete bol Markov naj kamoš a asi ho trochu štvalo, že už s ním nebude môcť stvárať tie hovadiny. Chvíľu som ešte sedela v čakárni, ale potom som si išla po kávu. Stála som pri automate pár minút dokým mi to nevypľuvlo kávu. Kým som sa dostala späť do čakárne stála tam mamka a nejaký cudzí doktor.  ,,Takže Mark je nažive ale stále je v kóme. Je možné, že sa preberie ale je možnosť, že sa nepreberie nikdy," hovoril doktor a zatiaľ podával mamke nejaké papiere. Z Markovej izby vyšli smutní rodičia a brat. Vyzerali hrozne unavene.  Sam sa na nich radšej ani nepozrel a pozeral si na topánky. Nikto vlastne nevedel, čo sa Markovi stalo ale nikto to ani neriešil. Mamka nám dovolila sa ísť na Marka pozrieť. Ležal nehybne na posteli obklopený prístrojmi a infúziou. Bol pripojený hadičkami k prístroju merajúcemu pohyby srdca. Vyzeral hrozne. Všetci sme sa natlačili do jeho malej izby a ticho sme sledovali čiarky na prístroji. Po piatich minútach státia v izbe sme sa rozhodli že už pôjdeme. Celou cestou k Harrymu sme boli ticho. Zaparkovali sme pred domom a Harry otvoril. Išli sme k Harrymu pretože mamka mala službu a ocko bude dlho na jednaní. Domov sme odniesli len Kate a Fredyho ktorí išli ku Kate domov. Všetci sme sa usadili v obývačke a zapli sme telku. Po pár minútach sme sa už normálne rozprávali a zabudli sme čo sa vlastne dnes stalo. Ja som nemala náladu na pozeranie telky tak som sedela v kuchyni a popíjala čaj. Keď som čaj dopila umyla som hrnček a išla do obývačky. Boli tam už len Daniell, Robin, Harry, Jerry, Lily a Kitty. Daniel sedela vedľa Robina a stále naňho pozerala a usmievala sa. Robin jej niečo hovoril ale ona asi veľmi nevnímala. Lily sa bavila s Kitty a Jerrym o internáte na ich škole. Harry sedel na gauči a tvár mu ožiarovala obrazovka mobilu. ,,Čo robíš?" opýtala som sa Harryho a prisadla si k nemu na gauč. On zdvihol zrak od mobilu a usmial sa na mňa. ,,Len som si písal s jedným dievčaťom," povedal a stále sa usmieval.  ,,Dobre, ja už si idem ľahnúť," povedala som a zakývala som ostatným. Vošla som do izby pre hostí aj keď to je v podstate moja izba lebo u Harryho som spala už toľkokrát že tam mám vlastne už polovicu mojich vecí. Vybrala som si zo skrine One Direction tričko a čierne kraťasy. Obliekla som sa a sadla som si na posteľ. Vybrala som mobil a napísala som Maxovi.

Me: Ahoj, dnes spím u Harryho ok?

Max: Ok

Me: Nejdeš nikam?

Max: Ne nemam naladu.

Me: Ok tak cau :)   

Chápala som prečo Max nemá na nič náladu. Mne by sa tiež nepáčilo, keby sa môj priateľ oblizoval s mojou naj kamoškou a vlastne sa to aj stalo takže...

Takže tu je nová časť. Dúfam že sa vám páči a keď hej tak VOTE alebo nejaký COMMENT prosím. Love you <3