Who's There?

1. Tí Iní

Obloha zahalená rúchom temnoty, hviezdy smejúce sa na dievča, ktoré otvára kanálový poklop. Pouličné psy vetria ten známy pach, ktorý vedie z poklopu. Za ním sa ukrýva svet, o ktorom veľa ľudí nevie. Vedia o tom len tí iní. A ja som jedna z nich.

Opatrne som za sebou zatvorila poklop a nohami nahmatala rebrík. Zliezla som po ňom a v tme nahmatala tlačítko s číslom dva. Železné dvere s obrovskou dvojkou uprostred sa otvorili a mňa oslepilo žiariace svetlo. Naťukala som pin, ktorý ma sprevádzal už cez šesť rokov, 1562000. Deň, kedy sa všetky farby zmenili len na jednu farbu. Farbu temnoty.

Vo veľkej hale vytvorenej z čistého zlata stálo päť dverí. Jedny z nich sú tie moje. Druhé dvere napravo sa otvorili a ja som s polovičným úsmevom vykročila do nášho sveta. V mojej kabínke to vyzeralo útulne. Je škoda, že nemôžem nazrieť aj do ďalších. Platí tu veľmi prísny zákaz, ktorý keď sa poruší tak.. Doteraz mi naskakuje husia koža.

Zahľadela som sa na okno oproti mne. Ostatní tu ešte neboli. Hoci vidím cez okno na ostatné kabínky, nevidím do nich. Ale viem, kedy prídu. Zažne sa kontrolka na ich kabínke. Takže som tu zatiaľ sama. Počúvam padajúce kvapky moču, ktoré majú na svedomí ľudia. V kanáli je to nebezpečné. Nie však pre mňa. Tento zvuk zbožňujem, aj keď tú chuť by som zrovna za skvelú nenazvala. Nie je nič lepšie, keď vám tá kvapka spadne na hlavu.

Celá kabínka pripomínala skôr niečo ako malú unimobunku. Bol tu malý stôl, malé okienko a pohodlná stolička. Hneď v prvý deň som si ju obľúbila. Jej mäkké operadlo mi spôsobovalo neskutočné pohodlie, pohodu a krátky pocit bezpečia. V skutočnom svete sa necítim ani trochu bezpečne.

Z obdivovania kabínky ma vyrušila prenikavá červená kontrolka nad Derickovou bielou kabínou. Musela som sa usmiať. Derick bol krásny. Teda, aspoň v mojich predstavách. Hovoril, že je anjel s čiernymi krídlami. Anjeli sú predsa krásny, či nie?
Na malom stolčeku mi zapípal telefón.

Pre začatie konverzácie stlačte 1. Pre odmietnutie hovoru od kabínky 23, stlačte 2. Pre zablokovanie kabínky stlačte 3.

Nikdy som presne nechápala, prečo by som mala blokovať, alebo neprijať hovor. Veď od toho tu predsa sme. Pozhovárať  sa s tými inými. Stačila som číslo 1. Na druhej strane sa ozval Derickov energický hlas.

,,Hello my friend."

,,Nazdar, anjelik."

Usmievala som sa do telefónu. Derick sa zasmial.

,,Dlho sme sa nepočuli."

,,To teda, začína mi chýbať tvoja debilita."

,,O čom hovoríš? Ja som predsa krásny a inteligentný."

,,V sne je možné všetko."

Rozosmiali sme sa. Je mi s ním strašne dobre, teda keď s ním volám. Je niečo ako môj brat, je to proste moja krvná skupina.

Na zelenej kabínke číslo 22 sa rozblikala biela kontrolka. Jay.

Pre začatie konverzácie stlačte 1. Pre odmietnutie hovoru od kabínky 22, stlačte 2. Pre zablokovanie kabínky stlačte 3.

,,Fakt úžasný systém toto."

Ozval sa podráždený Derick. S technológiou bol na tom ako ja. Analfabet. 

,,Súhlasím."

Nabručane som stlačila jednotku.

,,Nazdar techno analfabeti."

,,Drž hubu ty prasknutá guma."

Podráždene mu odvrkol Derick. Rozosmialo ma to.

,,Ahoj, Jay."