Who's There?

6. Niečo sa deje

Diera v mojom prázdnom srdci,
Navždy zmenila sa na kameň,
Akoby na mesiac vyli opustení vlci,
Presne tak dala našej láske amen.

Opustila ma a nechala napospas celému svetu,
Skazu sebe i mne priniesla,
Hovoril som, upokojuj sa, už som tu,
A ona bezo mňa len srdce moje si vzala, tak kruto ma opustila, na tácke srdce mi odniesla.

Stále verím, že sa vráti,
Že sa vráti kvet mojej záhrady,
Úbohé myšlienky mi vyvráti,
A príde so srdcom na dlani.

~¶^¶~

Skoré ráno a v Londýne to už všetko žilo. Kiežby som sa mohla pripojiť k živým oslavám a nezmyselnému spevu áut na cestách. Lenže to by sa stalo až vtedy, keby som bola normálna. A to žiaľ nie som. Zmieriť sa s tým? Snažila som sa, ale snaha je zbytočná. Je to kto z koho. Nádej, alebo neustále fňukanie.

Nemala som svoje typické slnečné okuliare, a tým ma čiastočne oslepilo svetlo z pouličných lámp. Nepríjemná vec.

,,Si len úbohý vojak! Nič viac a nič menej! Nikdy ťa nikde nebudú chcieť! Nie si žiadny hrdina, si odpad spoločnosti!!"

Zo symfónie ticha, ktorá ma pohltila, sa ozval zbesilý krik. Mykla som so sebou a pozrela sa smerom, odkiaľ krik vychádzal. Odvážila som sa tam ísť za nimi, hoci bez maskovania na očiach, ale zvedavosť nikdy nedá.

,,C-Ciara,"

,,Nehovor na mňa! Nikdy by som si s tebou nezačala, keby si mi povedal, kto si!"

Tak toto vyzerá fajn. Oprela som sa o stenu pri klube a pozorovala ich. Zvnútra budovy sa ozývala hlasná hudba, ale jej hlas ju určite prekričal. Nevšimla si ma, čo som brala za znamenie, že som v suchu a môžem si vychutnať novú telenovelu. Občas som to takto robievala, ale potom prišlo obdobie depresií a to nebolo najlepšie.

,,Niekedy lesk nestačí."

Počula som tichý hlas chlapca, alebo muža, ktorý stál oproti dievčaťu. Už teraz som ju nemala rada.

,,Krása vládne svetu, Jayden!"

,,Lenže tá tvoja je len na vrchu! A keď niekto vypráši tvoje staré ja, tak si len ohavná protivná kurva."

Ozval sa vojak pokojne. Samú ma to prekvapilo, ale aj zaňho som hrdo vztýčila hlavu. Zrazu to prišlo. Plesk. Vedela som to, veď takéto telenovely už napozerané mám.

Lenže čo rozprávke zmeniť dej?

Konečne som sa cítila ako ja. Žiadne utiahnuté káčatko..

Odkašlala som si. Všimla si ma a samozrejme aj moju výnimočnosť. Jej oči sa začali krútiť, čo som brala ako výhru. Vojačik sa zmätene pozeral na svoju podľa všetkého bývalú priateľku.

,,Makemake au e lilo wale kou, e kaʻu wahine."

Do pi*e čo máte s tou havajčinou?

,,Chcem byť len váš, moja pani."

Preložila mi. Prevrátila som očami.

,,Obleč si to oblečenie z kontajnera."

Naozaj išla preňho a obliekla si ho na drahé, luxusné a ružové šaty.

Bolo mi smiešno. Všetci skákali, ako ja zapískam. Ten pocit bol.. Neopísateľný.

,,Teraz sa vráť späť a všetkým povedz, že sú pekní a sluší im to."

A urobila to. Videla som to, aj keď som stála vonku. V hlave som mala ten obraz. Videla som to akoby som tam bola namiesto nej. Jayden zostal len tak civieť do prázdna. Aj toho som prinútila mi pozrieť do očí. Tie jeho, nádherné a nezvyčajné sivé oči, sa začali krútiť.