Who's There?

10. Za mnou, páni

Anjel si založil ruky na hrudi a prepaľoval Jaya pohľadom. Ten sa však len uškrul.

,,No dobre, tak ešte aj plakať sa nad tým dá."

To už sme nevydržali nikto a začali sa úprimne smiať. Lenže dokedy?

~¶^¶~

Opustiť temný svet sa nedá. Každý by chcel nájsť svoje šťastie a opustiť zlo. Stane sa tak niekedy? Odpoveď je nie. Každý, čo je raz iným bude navždy trpieť pravidlami nášho sveta. Buď sa bude zbytočne trápiť alebo zomrie. My sme si vybrali tú druhú možnosť. Trápenia bolo dosť. Poďme sa smiať z toho, že zomrieme. Beztak raz zomrú všetci. Rozmnožovanie je mizivé.

,,Nerád by som rušil túto chvíľu, "

Ozval sa hlas zelenovlasého stvorenia. Obzrela som sa jeho smerom. Netváril sa príliš nadšene. Jeho oči pozerali smerom ku kríčkom. Nastražila som uši. Musím niečo urobiť. Čo ak sem ide on?

,,... Ale myslím si, že sem niekto ide."

Zdrevenelo mi celé telo a v ušiach som počula pulzovať vlastnú krv. Z pichlavého kríka vykukol ostrý predmet, ktorý sa nebezpečne blískal v žiare na slnku. Ustúpila som o krok. Toto je zlé.

,,Meč?"

Neveriacky vykríkol Jay, zjavne vyjavený tým, čo vidí. Nebol jediný. Narozdiel od neho, sme sa my nezačali smiať. Jay spadol na kolená od toľkého smiechu a jeho úžasný kamarát Derick, sa začal smiať tiež.

,,Pre-preboha to si už rovno mohol vziať fakľu a upáliť nás."

Z vety, ktorú vyslovil, mi šklblo kútikmi úst. Derick a Jay sa začali ešte väčšmi smiať. Darren mi stískal ruku a bojovo hľadel pred seba, čakajúc, čo vylezie z toho kríku, hoci to bolo nad slnko jasné. A Riley? Ten zničene pozeral do neba. Zjavne nám čítal myšlienky. Ustráchané myšlienky.

,,Veď vy sa dosmejete, skurv*syni. Kurva aj s kríkmi!"

Zjapal hlas, ktorý mi naháňal strach, ktorý ma vydesil až do morku kostí. Jaya a Dericka maximálne pobavila jeho neschopnosť. Územnila som ich pohľadom.

,,Svätá päťka, tak predsa sme sa dočkali stretnutia."

Úškrn mu pohrával na perách. Vlasy na všetky svetové a pichliače všade. Navyše mal čosi na..

,,Oooo, pán hovnohlava."

Začal sa neskutočne smiať Derick, keď si všimol to isté čo ja. Tak táto chvíľa už bola fakt dosť trápna pre kráľa.

Jay sa začal mega smiať a Riley tiež vyprskol do smiechu. Darren sa len pobavene usmieval.

Skončilo to v tom okamihu, keď ich sám kráľ uzemnil pohľadom. Napokon oči zapichol do mňa. Len čo to urobil, už bol pri mne. Netrvalo ani stotinu a stál predo mnou, pery pri mojom uchu.

,,Ahoj, sestrička. Ako sa mi máš?"

Sladko sa spýtal, z čoho mi naskákali zradné zimomriavky. Po tomto zistení sa Shade odtiahol a nadvihol obočie.

,,Snáď si nemyslíš, že by som ti.. Že by som ti ublížil. Vlastnej sestre?!"

Neveriacky sa spýtal. Štyria chlapi vzadu ani nemukli. Nesmeli. Po Riley-ovi som im dala príkaz, že keď ma chcú vidieť živú tak nevydajú ani hlas. Našťastie moje myšlienky nepočul Shade, zaneprázdnený jeho sestrou. Bohužiaľ tou sestrou som bola ja.

,,Už ste to raz urobili..."

Šepla som takmer nečujne. Vztýčila som hlavu a bojovne vystrčila bradu.

,,Vaša vísosť."

Znechutene som mu vypľula do tváre. Zamračil sa tak veľmi, až sa mi v červených očiach myhol tieň strachu. Som si tým istá.

,,Dám ti radu, Libby."

Zahrmel spod zaťatých zubov.

,,Počúvam."

Posmešne som nadhodila. Snažila som sa pôsobiť vyrovnane. Stále som si to opakovala. Robíš to pre nich.

,,Pridaj sa ku mne a nič ti nehrozí. Pridaj sa ku mne a k jednotke najlepších. Buď ako my a nič ti neurobím. A ich? Dám ich preradiť. Veď oni si už nejako poradia.

Chvíľu som počkala na Rileyho súhlas. Ale zaznel opak. A to jedno rázne NIE. Pousmiala som sa. Nich neopustím, to radšej spoločne zomrieme.

,,Radšej zomriem, ako by som mala byť ako vy, braček."

Zatiahla som sladko. Chytil mi bradu medzi prsty a vzdorovito hľadel do červených očí.

,,Nevďačná suka po matke."

Zasypel mi do tváre. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Bolelo to. Ako to môže povedať o jedinej žene, ktorá ho nikdy nepodrazila?

,,To si vyprosím."

Zavrčala som ako pes, ktorý sa chystá napadnúť svoju obeť a rozžuť jej aj posledné zuby.

Shade sa začal nahlas smiať. A zozadu za ním sa ozval ešte väčší smiech. Pozrela som tým smerom. Stálo tam okolo 6-7 veľkých a zohavených mužov v tvári. Pôsobili desne. Odraz ich duší.

,,Za mnou, páni."

Kývol na svojich mužov, ktorý sa nastavali zaňho. Bolo ich sedem. Úplne vzadu sa krčil chlapec, ktorý sa mi na niekoho neskutočne podobal, no ani za Boha som nevedela prísť, kto to je. Muži nás začali chytať, no snažili sme sa ako sme len vedeli uniknúť. Samozrejme, že to nepomohol a Shade sa márnym pokusom len smial. Nenávidela som ho. Oh, tak strašne som ho neznášala.

Ako prvé kvety na pozemku,
Tak pokúšala sa nájsť srdce moje,
Našla však len priepasť veľkú,
Príliš neskoro si prišla, prepáč, toto je dielo tvoje.

Zničila si našu lúku,
Nádej, láska a napokon zrada?
Nepočujem v tvojom klamstve, nepočujem v tvojom hluku,
Mala si ma niekedy vôbec rada?

Neviem prečo sa mi to prehralo v hlave, ale dodalo mi to silu vykričať naňho celý svet.

,,NEZNÁŠAM ŤA, SHADE, NEZNÁŠAM, NEZNÁŠAM!! NIKDY SI NEBOL MÔJ BRAT. KVÔLI TEBE SOM TRPELA CELÝ ŽIVOT! SI NESKUTOČNÝ HAJZEL! PREKLÍNAM ŤA, NEZNÁŠAM ŤA..."

Začala som usedavo plakať, kto vie čo s nami spraví. Čo s nami bude..

,,Ja viem sestrička, ja viem."

Usmial sa na mňa. To ma rozplakalo ešte väčšmi. Darren začal čosi kričať, ale skrz seba som ho nepočula. Každopádne som si uvedomila, že svet, ktorý som videla nebol ani zďaleka taký zlý ako ten, ktorý sa práve teraz chystám zažiť.

.*.*.*.*.*.*.*

(931 slov)