Who's There?

11. RD

Začala som usedavo plakať, kto vie čo s nami spraví. Čo s nami bude..

,,Ja viem sestrička, ja viem."

Usmial sa na mňa. To ma rozplakalo ešte väčšmi. Darren začal čosi kričať, ale skrz seba som ho nepočula. Každopádne som si uvedomila, že svet, ktorý som videla nebol ani zďaleka taký zlý ako ten, ktorý sa práve teraz chystám zažiť.

~¶^¶~

Ako rýchlo vyhasne duša dávno neživá? V okamihu, kedy sa všetko zdá byť jednoduché, príde niečo, čo vám rozbije ružové okuliare na bilión malých kusov. A prečo teda neverím v happy end? V tomto svete neexistuje. Bolesť, strach, skrýša. To môže byť ono. To môžu byť slová, ktoré dokonale vystihujú túto existenciu. Existenciu iných.

Každého z nás vliekli dvaja muži. Mňa niesol ten zvláštne povedomí a nejaký svalovec. Prestala som plakať a pozerala sa dohora, do neba. Tisícky hviezd žiarili na cestu, po ktorej sme sa vybrali. Shade otvoril poklop a my sme skočili dolu. Šli sme nekonečne dlhým kanálom až.. Kam vlastne? Nebála som sa, no napriek tomu som sa triasla. Niečo mi tu proste nesedelo.

,,Myslel som si, že keď pôjdeme do toho kraaaľovstva, tak to tu bude celé zo zlata a nie, že tu na mňa budú kvapkať tie zdevčené sračky..."

Mrmlal si popod nos Dero. Vyrušil tok mojich myšlienok a takmer ma rozosmial. Zdržala som sa však len ja, všetci štyria sa začali smiať.

,,Niečo smiešne?"

Zavrčal Shade.

,,V podstate hej, keď už sa pýtaš."

Vyhlásil Jay a na 100% sa uškrnul. Uchechtla som sa. Shade len pokrútil hlavou.

,,Uvidíme, kto sa bude smiať naposledy."

,,Nič v zlom, ale myslím si že m-"

,,SKLAPNI TY IDIOT!"

Zrúkol na zaskočeného Dericka môj brat. Bohužiaľ brat. Začala som sa neskutočne smiať.

,,To vážne neviete byť ani na chvíľu seriózny?"

Opäť zakričal Shade. Prestala som sa smiať a zazerala na jeho chrbát.

,,Pamätáš si, keď nás mama vzala do toho zábavného parku? Tiež si bol seriózny, keď tam vystupoval mroží muž?"

Uškrnula som sa. Vedela som, že ho to vytočí. Chlapec, ktorý ma niesol sa nebadane zasmial.

,,DRŽ HUBU, SKURVENÁ SUKA!!"

Stratil kontrolu a vybuchol na mňa. Nezastavil však.

,,Ty budeš mať najhorší trest, Libby."

,,Ak si myslíš, že fyzickou bolesťou druhých si vymaníš tú svoju sprostú psychickú bolesť, Shade, tak sa mýliš. Všetci ťa budú nenávidieť!"

Zrúkla som naňho naspäť. Kašlem naňho, nemá na mne čo umlátiť. Nemám sa čoho báť. Nie jeho.

,,A je to skurvene dobrý pocit!"

Prskol mi späť. Posmešne som si odfrkla a už zostala ticho. Pozerala som na chalana, ktorý ma niesol. Odkiaľ ťa poznám, chlapče?

,,Čo tak pozeráš, Libby?"

Šepol hlások. Mykla som sa, na čo ten svalnatý cmukol. Prevrátila som očami a pozerala sa na toho chlapca.

,,Ty vieš moje meno?"

Odšepkala som mu späť. Nikto nás nepočul, to bolo zvláštne.

,,Pekné, že si ma nepamätáš. Tento účes si urobila ty a taktiež slabe odreniny na mojom tele od reťazov."