Who's There?

7. Poďme

V tom sa rozblikala fialová kontrolka na kabínke 21. Riley, pomyslela som si s nadšeným úsmevom.

Lenže ten so mnou nekomunikoval tak ako zvyčajne. Nič mi myšlienkovo nehovoril. Ani telefón si nezapol. Niečo sa deje.

~¶^¶~

Zmätene som pozerala, prečo sa nepripája. Na čelo mi vyskočili malinké kvapky potu. A opäť som v strese, super, zasa som viditeľná!

,,Libby!"

Vytrhol ma upírov hlas z myšlienok. Mykla som sa a zazrela smerom na kabínku 22.

,,Čo je?!"

,,Kto ho má podľa teba väčší?"

Vážne... Vážne sa ma to opýtal? V hrudi mi vrel smiech, usmiala som sa popod nos.

,,Darren ho má najväčší."

A rozosmiala som sa. Jay urazene odfrkol.

,,Pochybuješ o upírovi. To je zlé! A pýtal som sa na mňa a na Dera."

Zavrčal, až mi šklblo kútikmi úst. Dobre vedel, že ho rada provokujem.

,,Tak neviem prečo by som mala rozoznávať zrnko prachu a zrnko piesku."

Samozrejme, opäť som sa rozosmiala. Nie je lepšieho pocitu, ako rozosmiať samého seba.

,,Hm."

Úplne som si vedela predstaviť ten poker face. To môj úsmev zväčšili o ďalších x krát. Ale ten úsmev mi zmazala kontrolka na kabínke 21. Prečo s nami nechce hovoriť?

,,Každopádne si myslím, že upíri majú všetko väčšie."

Zadrel nakoniec Jay.

,,Ego určite."

Odfrkol si Derick a nad svojou poznámkou sa zachechtal.

,,Na tvoje ego nemám, ty potrat."

,,Prestaaaaň!"

Zatiahol anjel ako malé dieťa, ktoré nedostane svoju lízanku. Ah, malé dieťa..

,,Vieš Libby, keď raz budem kráľom, všetko bude zo zlata."

Zasmiala som sa nad chlapcovou hlúposťou. Varím obed a počúvam tu štebotať malé dieťa. Veď o chvíľu bude mať už 5 rokov. A ja 9.

,,Ale vážne?"

Prekvapene som sa spýtala.

,,Seriózne vážne!"

Hrdo vztýčil svoju malú blond hlávku a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala. Bol taký dobrý a všímavý.

,,Držím ti palce. A dúfam, že budeš vládnuť spravodlivo. A že to, čo sme my nemali, to druhým dáš."

Ozvala sa mama spoza dverí od kuchyne. Naraz sme sa na ňu otočili.

,,Ahojte deti!"

Šťastne zvolala a my sme sa vtedy rozbehli k nej a vyobjímali ju.

,,Boli tu ľudia?"

Zašepkala som jej. Ona len krátko prikývla a usmiala sa na nás.

,,Fíha, čo to tu tak rozvoniava?"

Udivene sa pozrela na sporák.

,,Ja mám ale šikovné deti!"

Zasmiala sa a pobozkala blonďatú a modrú hlavu na čelo.

,,Niečo som vám priniesla."