Who's There?

4. HEJ! A čo ten šampón?

Drkotala som od zimy zubami a bola v zúfalej situácii. Nemôžem ísť s človekom! Nemôžem!

,,Ja ti neublížim."

Zašepkal.

~¶^¶~

Nikdy som si nemyslela, že dopadnem ako kôpka nešťastia. Myslela som, že nad všetkým treba myknúť plecom, usmiať sa a ísť ďalej. Neriešiť. Ale tento svet mi dal takú facku, že som riešiť začala. Podsvetie.. V kanáli. Medzi ľudskými sračkami a ich močom sa pohybujúci tvorovia tejto planéty, ponížení a zbičovaní obyčajným svetom. Unesení z ich vlastných domovov krutým kráľom.

No tak, upokojuj sa!

Kričalo na mňa svedomie. Pravda, musím sa dať dokopy, inak som nahmatateľná. Snažila som sa, naozaj áno, ale to nešlo. Teda, išlo, ale nie tak, ak ste v divnej polohe na únoscovom ramene a dívate sa so slzami bezmocnosti v očiach do diaľky. Možno na lepšie dni, možno na ten svet, o ktorý som bola ukrátená.

,,Libby?"

To bolo na mňa? Pomoc.

,,Áno?"

Nesmelo som šepla a silno si zahryzla do pery kvôli plaču. Už sa dral na povrch. A v zúfalej situácii spraví človek, a aj duch, čokoľvek.

,,Veríš mi? Aspoň trochu."

Zostalo medzi nami mučivé hlučné ticho. Hučalo mi v hlave a snažila som sa dať si dokopy situáciu. Tak verím mu? Verím ešte niekomu?

,,Libby, budeš moja princezná, nech sa stane čokoľvek."

,,Si hlúpučký, Hunter."

Zasmiala som sa a viac si k sebe pritisla plyšového medvedíka. Hunter sa usmial a pevne objal šesť ročné telíčko jeho krehkými, dvojročnými rukami.

,,Ver mi. Si výnimočná."

,,Ale to aj ty. Si až priveľmi inteligentný, Hunter. To je tvoj dar. Ja som len duch, nič viac."

,,S červenými očami."

Doplnil ma. Vážne mi to má pomôcť?

,,S najkrajšími a najláskavejšími očami, aké som kedy videl."

Usmial sa a vtisol mi bozk do vlasov.

Kde je teraz, keď ho potrebujem?

,,Ja.."

Odvážila som sa ozvať po dlhom tichu, ktoré panovalo medzi nami.

,,Jory, ja neverím už nikomu."

Po líci mi stiekla jedna hnusná slza.

,,Prečo?"

Znela jeho tichá otázka. Mala som mu odpovedať? Nie, nemala. A ani som to nespravila.

,,Si tak zvláštna, ale pri tom úplne úžasná."

Usmial sa. Bol to úsmev, ktorý svietil a vyvolal úsmev aj v iných. Bol to úsmev, ktorý sa vryje do srdca. A vryl sa aj do toho môjho.

,,Viem odhadnúť človeka, Libby,"

Človeka. Ako cudzie mi to slovo je. Aké vzdialené..

,,A viem, že sa ti stalo niečo zlé. Veľmi zlé,"

Kvap, kvap, len padajte slzičky.

,,No a taktiež viem, že o tom nechceš hovoriť. Chcem ti pomôcť, viem, že chceš, aby ti niekto pomohol."