Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹8🌹

„Čo? Nič, stále kamaráti, ako mne to nevadí ty si tu vymýšľaš blbosti o tom že sa mu páčim."
„Aha."
Aha? Vážne Martinus? Gratulujem ti, vyhral si cenu za odpoveď roka.
„Tinus, myslím že na teba niekto čaká pri dverách."
„Nie, len to nie. Bože tá otravná Ella je zas tu."
„Kto?"
„Ella, prenasleduje ma už dosť dlhú dobu a mám toho po krk. Je aj kamarátka Stely, prosím môžem ísť ku tebe, prosím."
Hodil na mňa psie oči ktorým nikto neodolá ,ani ja.
„No dobre ale len na chvíľu."
Znovu som pokračovala v ceste domov. Odomkla som dvere a Tinusa pustila dnu.
„Ja sa idem učiť, rob si čo chceš."
V izbe som položila tašku na zem, nechcelo sa mi prezliecť tak som si hneď začala robiť úlohy. Tinus medzi tým prišiel do izby a sledoval z okna ich dom. Bývame skoro vedľa seba takže ich dom bol vidieť. Posledné čo ma čakalo bola biológia. Pozerala som do tej učebnice ako idiot a nič.

Neznášam biológiu, jediný predmet z ktorého som vymletá a nepochopím ho nikdy v živote, no dobre možno nie jediný ešte trochu fyzika ale aj tá mi ide lepšie. Pocítila som na bruchu niekoho ruky ktoré ma začali štekliť. Ani nemusím hádať koho boli.
„Ty nie si šteklivá?"
„Na bruchu nie."
Zasmiala som sa mu no on ma zodvihol zo stoličky, prehodil si ma cez plece, položil na posteľ a znovu ma začal štekliť. Čakala som kým skúsi aj chodidlá no nič.
„Vzdávam sa ale ja raz na to prídem."
Roztrapatil mi vlasy a ešte dodal. „Vidím že Ella tam už nie je tak už pôjdem, bolo mi s tebou super."

Vyšiel z izby a počula som už len buchnutie dverí. Znovu som prešla ku stolu a snažila som sa naučiť tu biológiu. Vzdávam to, učebnicu som zavrela a najradšej by som ju spálila no nemôžem.

Prišla mi správa od Viki , dopadlo to tak že sme si asi hodinu písali. Medzi tým sa mi v bruchu ozvali divné zvuky. V momente som si to namierila do kuchyne. V chladničke ako klasicky nič nebolo. Nakoniec som si spravila zeleninový šalát. Zjedla som ho a misku umyla. V celom dome sa ozval zvonček tak som išla otvoriť. Stál tam Marcus.
„Ahoj Lis, ja včera ako som tu bol tak som si požičal kľúče aby som ťa zamkol ,tak som ti ich prišiel vrátiť."
„Ďakujem, poď ďalej."
Pustila som ho dnu, vyzul sa a hneď si sadol na gauč.
„Tak pán lenivý čo by ste chceli ísť robiť?"
„Nehovor mi pán lenivý."
Začal sa hrať na urazeného a imaginárne na tvári znázornil slzu. Rozmýšľala som ako ho rozveseliť aj keď viem že to len hral. Moje ruky dopadli na jeho brucho a začalo sa šteklenie, netušila som že bude šteklivý ale prekvapenia sú všade. Snažil sa, že mu to nič nerobí no neskôr sa hýbal do každej strany a ledva dýchal. Po chvíľke som ho nechala tak no on to využil, zobral moju nohu a začal ma štekliť na chodidle. Snažila som moju nohu nejako vytrhnúť ale je silnejší.
„Ako vieš že..?"
„Tinus."
,,Veď on to nevedel."
,,Veďel, ale nechal to na mňa."
Bože oni si naozaj všetko hovoria.
„Prosím už prestaň, uzavrieme mier že na dnes stačilo."

Prikývol a pustil mi nohu. Postavila som sa a oprela o stenu. Snažila som sa čo najrýchlejšie vydýchať. Podišla som ku oknu a pozerala ako zapadá slnko.

Marcus ma zozadu objal. Prudko ma otočil a oprel o stenu, celým telom sa na mňa pritlačil až som pocítila jeho kamaráta. Pohladil ma po tvári a prameň vlasov mi dal za ucho. Pomali sa začal približovať. Naše pery boli od seba len kúsok.

M.