Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹13🌹

Jeho čokoládové oči sa vpíjali do tých mojich. Strácala som sa v nich. Nevedela som čo robiť tak som len stála ako socha. Pohladil ma po líci, priblížil sa ešte viac.
„Prepáč, ja ja ja, prepáč neviem čo to do mňa vošlo."
„Marcus to je v pohode a poď už do tej školy."
Ťahala som ho za ruku až do školy, rozlúčili sme sa a každý išli do svojej triedy.

^°^
Biológia horší predmet snáď ani nie je.
„Tak deti na víkend vám zadám projekt z dnešnej témy, dúfam že ste dávali pozor. Budete pracovať vo dvojici so staršími žiakmi."
To snáď zvládnem. Čakala som kým učiteľ vysloví moje meno.
„Posledná dvojica Martinus Gunnarsen a Lis Tone."

^°^
Vyšla som z triedy ako posledná, zobrala som si zo skrinky veci a pobrala sa domov. Tesne pred dverami školy ma zastavil Tinus.
„Tak kedy môžem dôjsť?"
„Kto povedal že pôjdeme ku mne?" Úsmev mu zmizol z tváre.
„Robím si srandu, príď kedy chceš."

Otočila som sa a odišla. Doma ešte nikto nebol. Dala som si niečo pod zub. Tanier som umyla a išla do izby.

Zo šatníka som si vybrala tričko a tepláky. Tričko zo školy som si dala dole a zavesila na vešiak.
„Pekná podprsenka."
,,Pane Bože Martinus! Čo tu robíš?" Otočila som sa na neho, opieral sa o rám dverí a usmieval sa od ucha k uchu.
„Prišiel som robiť projekt."
„Ako si sa sem dostal?"
„Cez otvorené dvere."
Uvedomila som si že tam stále stojím bez trička.

Utiekla som do kúpeľne, radšej som sa aj zamkla. Prezliekla som sa a išla naspäť do izby. Martinus už sedel pri stole a čakal na mňa. Zapla som notebook a pustili sme sa do toho.

^°^
Prešli asi dve hodiny a mali sme hotovo. Martinus zrejme miluje biológiu ako ja. Sadla som si na posteľ a pozerala sa na Martinusa. Sadol si oproti mne, pozrel sa mi priamo do očí.
„Ja musím sa ťa to opýtať. Čo cítiš k Marcusovy?"
„Čo?"
„Prepáč,ja ehm to mi vyletelo z úst."
„Ja neviem. Neviem čo k nemu cítim, je super, vtipný a aj ale nič."
Chcela som čo najrýchlejšie zmeniť tému.
„ A s kým robí projekt Marcus?"
„So Stelou."
„Kto vie čo robia."
Začali sme sa smiať. Tinus sa ledva ukľudnil. ,,Preto tu chcem zostať čo najdlhšie. Nechcem ich vyrušiť." Vybuchli sme do smiechu.
„Môžeš tu prespať."

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.