Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹26🌹

,,Čo?" Vypleštila som na ňu oči a nemala som ďaleko od toho aby som vybuchla od smiechu.

,,Že sa so mnou Marpinis nechce rozprávať."
,,A čuduješ sa keď mu hovoríš Marpinis,"
Chytila som ju za rameno a už sa smiala na celé okolie.
,,Veď sa volá Marpinis."
,,Možno tak pre teba to je Marpinis."

Chcela som sa ukľudniť no nešlo to. Pozrela som sa predo mňa kde stál Tinus s Marcusom. Marcus sa smial rovnako ako ja.

,,Tak ako sa volá?"
,,Martinus. A ty sa čuduješ že sa s tebou nechce baviť."
,,Veď to je skoro to isté." Vraždila ma pohľadom, stratila nervy a radšej išla za nimi. Rozutekala som sa za ňou a ledva ju stihla dobehnúť.

,,Čau, Marpinis." Pozdravila som Tinusa ktorý ma hneď mal chuť zabiť. Marcus znova vybuchol do smiechu a ja som sa pridala.

,,Hej to nie je vtipné, idem domov."
S odutou pusou sa Tinus otočil na päte a pobral sa "domov".
,,Vy ste sprostý, ja za to nemôžem." Viki sa taktiež odula a išla za ním. Pár minút sme sa s Marcusom snažili ukľudniť, no hneď ako nás napadlo Marpinis sme znova vybuchli.

^°^

,,Nevieš kam zmizli?" Opýtala som sa Marcusa po ceste domov.
,,Som celý čas s tebou ako to mám vedieť."

Trochu som sa bála, no nechala som ich tak asi išli do parku.
,,Marcus ja bojím sa zajtrajška."
Zastavil sa, do dlaní si vložil moju tvár a vlasy mu jemný vánok odfukoval na všetky strany.

,,Čo je zajtra?"
,,Má prísť jeden môj starý kamarát a nechcem ho tu lenže nie neberie za odpoveď."

Klamala som mu.
Klamala som že to bol len kamarát.

Do očí sa mi hrnuli slzy ktoré som sa čo najrýchlejšie snažila zahnať.
,,Budem s tebou, ak ti niečo spraví, vybavím si to s ním." Jemne som sa usmiala a objala ho. Pritlačil si ma ku sebe a jemne ma hladkal.

^°^

Pomaly sa stmievalo, bola som už naučená na zajtra a Viki stále nikde. Zobrala som do ruky mobil.

Bae💙: Marcus? Je už Tinus doma?😓
Honey💛: Nie je. Neboj sa o nich za chvíľu sa určite vrátia❤️. Inak zlato, ten tvoj starý kamarát má o koľkej prísť?
Bae💙: Po škole.😓
Honey 💛: Okey, ani sa od teba nepohnem. Už budem musieť ísť za chvíľu mi ide v telke zápas tak sa už neboj princezná.❤️

Prevrátila som oči nad jeho správou že ide pozerať futbal, odložila som mobil a išla za počítač. Vonku bola väčšia a väčšia tma, a môj strach o nich bol väčší.

V hlave som si stále opakovala klamstvo ktoré mi vyšlo z úst. Ani som si neuvedomila a z očí mi tiekol slabý prúd slaného vodopádu. Po celom dome sa rozniesol zvuk zvončeka, utrela som si slzy a utekala otvoriť.

Vo dverách stála Viki so Starbucks kávami. Vošla dnu, hneď sa pobrala do izby a ja s ňou.

,,Môžeš mi povedať kde ste boli?"
,,Vo vedľajšom meste v Starbucks. Priniesla som kávu, ale to si si zrejme už všimla."

Zobrala som si jednu z káv a začala ju piť.
,,Ty si plakala?"
,,Čože?"
,,Máš opuchnuté oči. Lis čo sa stalo?"
Sadla si vedľa mňa na posteľ. Začala ma hladkať po ramene a čakala na odpoveď.
,,Klamala som Marcusovi. Povedala som mu že Tyler bol starý kamarát a proste bojím sa čo spraví ak zistí že som s ním chodila."
,,Lis pane bože, neklamala si mu nejako extra, neber to tak vážne. A teraz na zlepšenie nálady si ideme pozrieť film.

^°^

Zobudila som sa na budík ktorý by som najradšej zneškodnila.
Nastal ten deň, keď ho znovu uvidím. Znovu uvidím toho zlého Tylera. Prišlo mi zle. Utekala som na wc kde som rýchlo vyvrátila svoj žalúdok.

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.