Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹10🌹

Po príchode domov som sa išla hneď umyť, keďže som bola celá od zmrzliny.

Vlasy som si uterákom ako tak usušila a pobrala sa do kuchyne. Ako som vošla do kuchyne počula som buchnutie dverí. Prišla babka s dedkom, objala som ich a s úsmevom privítala doma.

Dedko sa hneď vybral do kuchyne kde začal variť. S babkou som sa posadila na gauč a začala som jej rozprávať o Marcusovy, vždy som jej hovorila o chalanoch a vždy mi aj dobre poradila ak som mala problém.
Dedkovu večeru som zjedla bola tak dobrá že som až vylízala tanier. Išli sme hrať spoločenské hry, je to taká naša klasika. Ani neviem ako ale zaspala som, zrejme dedko ma zaniesol do postele kde ma aj prikryl. Teraz som sa mohla ponoriť do úplného spánku.

^°^

Zobudil ma príjemný hlas pri mojom uchu. Pár krát som poklipkala viečkami a poriadne zaostrila. Pozerali na mňa čokoládovo hnedé oči ktoré som dosť dobre poznala. Usmial sa na mňa a snažil sa mi vytrhnúť paplón no ten som si ešte viac privlastnila a celá sa pod neho schovala.
„Treba vstávať."
„Ale veď je víkend."
„Nevadí, je už skoro obed, treba vstávať."
Snažil sa mi stále vytrhnúť paplón, pustila som ho a Mac spadol na zem.
„To máš za to."
Vyplazila som jazyk. Išla som sa zatiaľ prezliecť. Vrátila som sa do izby kde si Marcus pozeral moje albumy s rodinou.
„Bola pekná, bola pekná ako ty."
„Čas už nevrátim."
Vedela som že hovorí o mojej sestre. Hrnuli sa mi slzy do očí, Mac odložil album, podišiel ku mne a vtiahol ma do medvedieho objatia. V bruchu som cítila teplo ktoré ma hrialo, jeho prítomnosť ma upokojila. Hladkal ma po chrbte, a viac si ma dával k telu. Bola som mu za všetko vďačná, videl to na mne. Cítila som sa v bezpečí. Jemne ma odtiahol od seba, utrel mi slzy a dal mi jemný bozk do vlasov. Znova ma objal.

Marcus

Bolelo ma ju vidieť smutnú. Pretrpela si toho v živote už dosť. Odtiahol som ju od seba a znova jej utrel slzy.
„Usmej sa."
Na jej tvári sa zjavil menší úsmev. Po chvíľke ukázala radu jej bielych zubov.
„Hneď si krajšia."
„Vtipné."
Drgla ma do ramena a obišla ma.
„No tak ideš?"
Otočil som sa na ňu a šúchal som si rameno
„To bolelo."
„Aby si nezačal plakať."
Urazene som sa na ňu pozrel, ona zatiaľ odišla, vybral som sa za ňou.
Vošli sme do kuchyne kde stála jej babka a robila nám raňajky. Zbadala nás a hneď sa na nás usmiala, už viem po kom má tak pekný úsmev.

Po raňajkách som ju prenasledoval do jej izby. Začali sme pozerať na notebooku nejaký film. Slnko začalo svietiť presne na notebook. Lis film zastavila, chcela zastrieť okno no namiesto toho pri ňom len stála. Prezeral som si ju. Len tak tam stála.
„Marcus."
Nevnímal som ju len som ju pozoroval.
„Marcus! Prečo sa Tinus bije?" Vystrelil som z postele. Pozeral som sa na neho, ležal na zemi, ten chalan ho furt mlátil. Tinus bol na neho slabý.

M.