Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹31🌹

Lis

Nemala som ani tušenie koľko je hodín, z okna dopadalo do miestnosti pár lúčov, povedala by som že je skoro ráno.

Počula som odomykanie dverí a čakala na "slávny" príchod Tylera. Moja nenávisť k nemu z nejakého dôvodu hasla, myslím že je v ňom stále dobro.

,,Tu máš suchý rožok, nemal by som ti dávať jesť," kľakol si ku mne a pozrel sa mi do očí ,,no nikto nemusí o tom vedieť." Jemne sa usmial.

,,Tyler, zatiaľ sem chodíš len ty, keby si neviem ako chcel donesieš mi sem aj švédske stoly a nikto o tom nebude vedieť."

,,To je pravda." Z ničoho nič sa prestal usmievať a znovu odišiel. Zjedla som svoj suchý rožok a dúfala že to nevyvraciam.

Dvere sa znovu otvorili a vošiel Tyler s fľaškou plnou vody.

,,Keď už si ma teda uniesol a netuším kde som. Prečo mi nosíš jedlo a vodu?"

,,Možno ti to vysvetlím neskôr. Jeden dôvod je že viem že si tehotná."
A znova odišiel.

Moje telo stuhlo, nevedela som ako to zistil no bola som rada že aspoň posledné dobro venuje tomu aby som zatiaľ prežila aj keď ma zabije.

Marcus

Napísal som mu asi nekonečno správ, bolo mi už jasné že v tom má prsty. Polícia sa snaží zistiť lepšie informácie o ňom. Tyler Capewell syn nejakého mafiána. Jediná vec čo o ňom viem.

Bol večer, chcel som aby sa Lis zrazu objavila, mohol ju objať, ľahnúť si s ňou do postele a spať pri jej prítomnosti. Nezvládol som to, mal som chuť si ublížiť, ublížiť za to že si nedokážem postrážiť vlastné dievča.

V jej kúpeľni som našiel čepeľ. Pri predstave že ju niekedy použila sa mi hrnuli slzy do očí. Pozeral som sa do zrkadla, opuchnuté oči, mastné vlasy, sprchu som nevidel ani nepamätám, úsmev mi ukradla Lis a dokáže ho len ona vrátiť.

Prekonal som sa, odložil som čepeľ do šuflíka, jej úsmev pred očami ktorý som si predstavil ma na chvíľu upokojil. Mal by som ísť do sprchy no náladu na ňu nemám. Ľahol som si do jej postele a snažil sa zaspať.

Lis

,,Otec, idem do spraviť."
Naštvane zložil mobil. V ruke držal nožík a bála som sa že prišiel ten čas.
Z očí mi vychádzalo pár sĺz.

,,Vie že si tehotná." Jeho smutná a naštvaná nálada sa miešala a ja som bola zmätená.

,,Čo ideš spraviť Tyler?" Uplakanými očami som sa pozrela na neho.
,,Ja nechcem, otec chce....chce aby som z teba dostal to dieťa zatiaľ kým je ešte také nevyvinuté."

,,Tyler," v hrdle sa mi spravila guča a telo sa mi začalo potiť ,,prosím nie."

Bol silnejší, pevne ma držal a vyhrnul mi tričko.
Priložil k môjmu bruchu nožík a jemne zatlačil.
Cítila som bolesť a čakala na väčšiu.
Prestal.

,,Nie, nedokážem to. Nedokážem ti ublížiť."
Priložil mi na to servítok. Nekrvácalo to moc a bolesť prestávala.

Teraz som bola presvedčená že nemusí byť zlý.
,,Prepáč Lis."
Bol smutný.
Videla som že mu do očí idú slzy.
,,Klamal som keď som povedal že ťa nikto nemá rád, hlavne ja."

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.