Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹48🌹

,,Nepýtal som sa na tvoje meno."
,,Nevadí, mal by si ho vedieť keď som odteraz tvoja."
,,Moc si o sebe myslíš."
Zvalil som sa na posteľ a pohľad nasmeroval na ňu.
,,Mne to nevadí."
Vyšvihol som sa nad ňu, lakťami som sa opieral pri jej hlave. Svojim rozkrokom som ju dráždil dole.
,,Chcem byť tvoja."
,,Chceš byť s niekým kto pôjde do väzenia?"
,,Nebudem sa pýtať čo si spravil alebo čo máš v pláne spraviť ale áno."
,,Dobre, tak mi pomôžeš."

Odtiahol som sa od nej, rýchlo sa obliekol a čakal na ňu. Na seba som si dal koženú bundu do ktorej som si schoval zbraň.
,,Pôjdeme niekam kde sa ti možno nebude páčiť."

Prikývla. Vyšli sme z hotelu. Blížili sme sa ku garážam. Pri zadnom vchode stál jeden z ochranky. Ruku som jej dal cez bok a pritiahol si ju k sebe.
Zbadal nás, otvoril dvere a my sme vošli dnu.

Cez menšie chodby sme sa dostali do hlavnej miestnosti. Všade naokolo boli otcovi zamestnanci. Pozerali sa na mňa ako na vraha. Tým už vlastne som.
,,Keď budeš počuť výstrel zavoláš políciu, jasné?"
,,Prečo?"
,,Lebo som povedal." Brnkol som jej do nosa a sadli sme si na kožený gauč.

,,Čau Tyler. Kde si tak dlho bol?" Postavil som sa a chlapsky som sa s ním pozdravil. Mal by byť z neho herec, na to že dobre vie kde som bol mu to hranie ide dobre.
,,Čau Asthon. Vybavoval som fotrovú prácu. Inak počuj je tu?"
,,Myslím že je."
Zrak mu padol na Stelu ktorá sa na nás pozerala.
,,Kde si zohnal takú čajku?"
,,To by si chcel vedieť." Nad slovom čajka som sa snažil nezasmiať. Tvár mala odpornú. Zato kozy a jej rozkrok dobrý.
,,Tyler že mi ju niekedy požičiaš?"
,,Si ako môj brat, čo je moje, to je tvoje."
,,Čože?" Tým svojím piskľavým hlasom sa ozvala.
,,Počula si dobre."
,,Si debil."
,,Ale šukalo sa ti so mnou dobre."
,,Debil."
Postavila sa. Chytil som ju za ruku kde mala vyryté nechty.
,,Ešte raz mi tak povieš a dokončím to čo Gunnarsen začal." Zatlačil som jej na ruku.
,,Ako vieš že to spravil on?"
,,Proste to viem."
,,Idem domov."
,,Maličká odtiaľto sa bezo mňa nedostaneš a aj tak máš tu ešte nejakú prácu."
,,Debil."
Donútil som ju sadnúť si.
S Asthonom sme išli kúsok od nej.

,,Takže sme dohodnutý?"
,,Áno, zabiješ ho, ja ti pomôžem s ostatnými, utečiem a potom pôjdem za tvojou mamou a sestrou kde sa o nich postarám."
,,Si najlepší brat a už jej môžeš hovoriť že tvoja mama."

Rozlúčil som sa s ním a smeroval si to k otcovi. Dvere od jeho kancelárie som otvoril.
,,Čau otec."
Pozrel sa na mňa a usmial sa.
,,Tyler, bože rád ťa vidím. Kde si bol?"
Postavil sa a objal ma. Odtiahol sa, držal ma za ramená a čakal na odpoveď.

,,U mami. Myslel si si že ju nenájdem no mýlil si sa."
Z bundy som vybral zbraň. Nečakal som a trafil ho presne medzi oči.
Z hlavnej miestnosti sa začali ozývať ďalšie výstrely. Vyšiel som z jeho kancelárie.

Zbadal som Stelu ktorá práve dovolala. Podišiel som k nej.
,,Povedal som ti že ak mi ešte raz povieš debil dokončím prácu čo začal Gunnarsen."
Chytil som ju pod krk, pištoľ som priložil na jej bok čela. A stlačil.
Bola na mieste mŕtva a ja som sa utvrdil že je pravda, ak trafíte človeka do spánku tak bude na mieste mŕtvy.

Asthon zabil posledného chlapa.
,,Zbohom Asthon." Zakričal som na neho.
,,Zbohom Tyler."
,,Tak sa vidíme v pekle, braček."

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.