Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹58🌹

Celú cestu som sa pozerala smerom von. Pocítila som ako sme zastavili, pozrela som sa na Marcusa ktorý vybral zo zadu deku a vystúpil.

Rozložil deku na lavičke a mne sa nechcelo vystúpiť. Chvíľu som čakala v aute. Marcus zatiaľ sedel na lavičke.
Vystúpila som a išla si sadnúť k nemu.

Pozrela som sa na výhľad, sedela som na kraji lavičky a on na druhom. Postupne sa ku mne priblížil a prehodil si cezo mňa rameno.

,,Mám pre teba ešte jedno prekvapenie."
,,Dobre."
Sedeli sme chvíľu na lavičke až sa napokon Marcus postavil a pomaly balil deku. Nevadilo mi že sme tu neboli dlho, sama som bola dosť unavená.

Nasadli sme do auta a ja hneď upadla do spánku.

^°^

,,Zlato vstávaj."
Jemne so mnou triasol Marcus.
,,Sme doma?"
Zamrmlala som a nemienila otvoriť oči.
,,Možno."

Napokon som otvorila oči a pozrela sa von z okna. Zastavili sme pred nejakou bytovkou.
,,Tu nebývam."
,,No tak poď so mnou."

Vystúpil z auta a utekal mi otvoriť dvere.
,,Nechce sa mi Marcus."
,,Zlato no tak. Za chvíľu budeš spať. Sľubujem."

Lenivo som vystúpila a už kráčala vedľa neho. Vošli sme do dosť modernej bytovky. Vošli sme do výťahu a Marcus stlačil číslo 15, najvyššie poschodie.
,,Ideš mi predstaviť nejakého kamarát?"
,,Uvidíš."

Hlavu som si oprela o jeho rameno a snažila sa prebrať. Výťah otvoril dvere a my sme vyšli von. Na chodbe boli len dvoje dvere. Jedny boli požiarne a druhé od bytu.

Do ruky mi vložil kľúče a za ramená ma tlačil k dverám. Otomkla som a vošla dnu.
,,Čo to má znamenať?"
Obzrela som si kúsok z nejakého nového bytu.
,,Náš nový domov."
,,Čože?"

Vykríkla som od radosti a hodila sa mu okolo krku.
,,Choď si ho prezrieť, zajtra sa už budeme sťahovať."
Prilepila som svoje pery na jeho.

Po chvíľke som si išla konečne obzrieť byt. Vošla som do nádhernej kuchyne. V rohu sa nachádzali točené schody, vyliezla som po nich a našla malú chodbu s tromi dverami. Dve spálne a jedna kúpeľňa. Zliezla som dole a našla ešte veľkú obývačku a ďalšiu kúpeľňu.

Zbadala som veľkú terasu, snažila som sa otvoriť dvere, ktoré som až po dlhom trápení zvládla otvoriť. Vošla som na terasu a zbadala nádherný výhľad. Oprela som sa o kúsok zábradlia a nechala vánok narážať do mojej tváre.

Chytil ma za boky a oprel sa o moje rameno.
,,Páči sa ti tu?"
,,Áno, je to nádherné ale prečo tak veľký a určite aj drahý?"
,,Musíme niekde vychovávať svoje dieťatko."

Otočila som sa na neho, odstúpil odo mňa, z vačku vybral nejakú krabičku a kľakol si na zem.
,,Chcem tu s tebou vychovať naše dieťatko no pred tým mám na teba jednu otázku."

Do očí mi išli slzy.
,,Staneš sa mojou nádhernou nevestou a neskôr aj manželkou ktorú mi bude každý závidieť?"

Bolo mi jedno že kľačí na zemi, objala som ho tak silno až sme dopadli na zem. Buchol si hlavu no nechala to tak, ruku zahrabal no mojich vlasov a na čele mi zanechal malý bozk.
,,Áno, budem tvoja, už navždy."

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.