Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹45🌹

Marcus
~~~~~
Obzrel som sa okolo seba. Stromy, lúka, slnko. Chcel som sa postaviť no všimol som si že mám priviazané ruky aj nohy. Začal som sa trepať ako sliepka ktorú majú ísť zabiť.
,,Ahoj, Marcus."

Ten hlas.
Ten hlas by som spoznal aj keby som bol hluchý.
,,Lis," pozrel som sa na ňu a vyzerala inak. Bola bledá ako stena, vlasy mala čierne a špirálu rozmazanú pod očami.
,,Prosím pomôž mi Lis, musím ťa objať."
,,Prepáč ale to nepôjde."
,,Čože? Čo to hovoríš, prosím pomôž mi."
,,Nie."
Sadla si predo mňa a len tak na mňa pozerala. Zapozeral som sa do jej očí a snažil sa zistiť čo sa deje. Jej ruka sa dotkla môjho líca ktoré po jej dotyku bolo celé studené. Mala studené ruky ktorými sa následne dotkla môjho krku.
Čelo si oprela o to moje, aj jej tvár bola studená.
,,Lis, ty si.....ty si mŕtva?" Nasucho som preglgol.
,,Nie."
Odtiahľa sa, postavila a upravila si svoje čierne šaty.
,,Prečo si celá v čiernom?"
,,Zistíš neskôr."
Ani som si neuvedomil a do očí sa mi hrnuli slzy. Snažil som sa prísť na to čo sa s ňou stalo.
,,Nikdy som ťa nemilovala. Len som ťa využila."
,,Nie, milovala si ma, viem to."
Slzy som nezvládol udržať v sebe a začali pomaly stekať po mojom líci.

,,Všetko to bolo len hrané. Všetky city k tebe, všetok smiech ktorý som musela s tebou zažiť, všetok čas s tebou za ktorý si bol rád, všetky pusy ktoré si si myslel že sú pravé. Nehovorím že sex s tebou bol zlý, v posteli si náhodou dobrý, nehovorím ešte o tvojom prirodzení ale vymklo sa to kontrole. Otehotnela som a už som tu viac nemohla byť. Odišla som s Tylerom ktorého milujem a máme pre teba darček."

Niekto ma zodvihol zo zeme. Lis zašla do lesa. Tyler mi odmotával lano z rúk aj z nôch. Silno ma držal takže som nemal šancu mu uniknúť.

Praskla malá palička, Lis ktorá na ňu stupila držala v ruke modrú deku v ktorej bolo niečo zabalené. Položila to predo mňa na zem.
,,Tu máš svojho satana ktorého som musela celých deväť mesiacov nosiť vo svojom bruchu."

Prestal som cítiť Tylerov stisk, okolo mňa sa nahromadila para a oni zmysli. Kľakol som si na zem, prestával som vidieť a môj obraz bol čím viac rozmazaný.

Slzy kvapli na príjemnú deku, chytil som kraj deky a pomaly odkrýval niečo čo bolo vnútri. V deke bolo zabalené maličké, slabučké telo krásneho stvorenia. Triasli sa mi ruky, svoj dych som prestal kontrolovať a viac menej som sa už dusil.

Telo bez náznaku života som si vložil do dlaní a pritiskol si k telu. Bolo tak krehké. Tak krásne.
Tak bezhybné.

Odtiahol som si ho od seba. Jemne som mu otvoril viečka. Mal oči po mne.
Možno ešte viac krajšie než ja.
Na jeho tele nebol ani náznak žiadnej chybičky. Až jedna.
Bol mŕtvy.
Svoje pery som priložil na jeho čelo a pocítil tak chladnú energiu.
,,Aj keď tu nie si. Si môj milovaný syn."
~~~~~