Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹27🌹

Sedela som na hodine biológie a nesmierne sa nudila. Chcela som už aby zazvonilo a ja som mohla ísť domov.

Celý deň som myslela na včerajšok a Marcusa po zápase. Vždy keď som zavrela oči videla som jeho spotené svalnaté telo ktoré sa ku mne približovalo a začalo ma obchytkávať.

Myslela som že som tak vlhká až som sa prilepila k stoličke. Na tejto hodine nemusím byť aj tak prepadávam. Nenápadne som vybrala mobil a rýchlo písala správu Marcusovi.

Bae💙: Za päť minút na chlapčenských záchodoch na tvojom poschodí.😏🔥
Honey💛: Za päť? To chceš aby som sa vystriekal tu v triede? Budem ťa tam čakať a ponáhľaj sa.😏😘

Odložila som mobil. Prihlásila som sa a čakala kým si ma učiteľ všimne. Učiteľ prikývol na náznak že môžem hovoriť.
,,Pán učiteľ môžem ísť prosím vás na záchody?"
Prikývol, postavila som sa a čo najrýchlejšie išla za Marcusom.

Zbadala som chlapčenské záchody, poobzerala sa či niekto nejde a vošla dovnútra. Pri umývadle už stál Marcus. Ihneď ma chytil za ruku a začal bozkávať. Rukou mi sťahoval rifle.
,,Pekné nohavičky."

Chytil okraj čipkovaných nohavičiek a stiahol ich dole. Otočil ma chrbtom. Prudko ma ohol, od pásu som ležala na drevenej linke okolo umývadlá. Ruky mi vykrútil dozadu a pevne chytil.

,,Nemáme moc času," počula som ako si rozopína opasok a nohavice ,,hlavne sa snaž byť čo najviac potichu."

Vnikol do mňa najrýchlejšie ako mohol, neviem či si stihol dať aj kondóm no bolo to rýchle. Ešte chvíľu mi dráždil chrám, pevne mi držal ruky a následne ešte do mňa vnikol.

^°^

Ležali sme s Marcusom na gauči, pozerali akčný film a jedli pukance. Počula som zvonček. Začala som sa triasť.

,,Pôjdem otvoriť ak chceš." Navrhol Marcus pri tom ako ma hladkal.
,,Nie, musím to zvládnuť sama."
Postavila som sa. Moje telo bolo zrazu ťažšie. Začalo sa mi zle dýchať.

Chytila som kľučku a otvorila.
,,Ahoj." Jeho hrubý hlas vyvolal zimomriavky na mojej pokožke.
,,Ahoj."
Preglgla som. Nasilu som sa usmiala. Objal ma. Bol z neho cítiť alkohol a cigarety.

Vošiel dnu a svoj batoh položil na zem. Vtom mi došlo že tu nebude len na jeden deň. Znova som sa začala triasť. Zozadu ma objali silné ruky a ja som sa cítila v bezpečí. Prestala som sa triasť.

,,Ako vidím už si si našla náhradu za mňa. Som Tyler." Stuhla som a mala chuť sa prepadnúť pod zem.
,,Marcus, teší ma."
,,Mňa nie." Prešiel okolo nás Tyler a začal si obzerať dom.

,,Nepovedala si mi že si mala chalana, ešte takého nepríjemného." Pošuškal mi do ucha. Jeho hlas nebol agresívny ako som si myslela že bude.
,,Prepáč, on....on bol normálny."

,,Ešte sa tam budete dlho k sebe túliť? Je mi z vás na vracanie." Ozval sa a tváril sa otrávene.

Odtrhla som sa od Marcusa, chytila ho za ruku a išla si sadnúť na gauč.
,,Tak Tyler prečo si sem prišiel?"
Opýtala som sa na rovinu. Sadol si do kresla kde zvyčajne sedáva dedko.
,,Chcel som ťa vidieť, už som to písal Vikine."

Nemala som na to sa na neho pozerať. Rozhodla som sa ísť do kuchyne pre nejaké jedlo. Vracala som sa s miskou plnou chrumiek.

,,Si naozaj tak sprostý že si myslíš že vám to bude fungovať? Je do teba teraz zaláskovaná no za chvíľu si nájde iného. Je to len štetka ktorá si ani s tebou neužije, nič viac, nič menej."

Misku som položila linku, cítila som sa ako keby mi pichol niekto kolík do srdca.

,,Tak toto si prehnal," Marcus sa postavil a jednu mu vrazil ,,aká ti je štetka, poznal si ju vôbec? Zaujímal si sa o ňu keď si s ňou chodil? Pretože to vyzerá že nie. Ešte raz jej povieš štetka a si mŕtvy," chytil ho pod krk ,,rozumel si?" A ešte mu jednu vrazil.
,,Si myslíš že je anjelik? Bože si hlupák."

Utiekla som do izby. Zabuchla za sebou dvere, zošuchla sa pozdĺž zeme, skrčila kolená ktoré som si objala a hlavu vložila do malej medzierky ktorá vznikla. Plakala som ako malé dieťa. Netušila som že bude ešte horší než bol.

Niekto slabo zaklopal na dvere.
,,Nechoď sem." Kričala som ani neviem na koho.
,,Zlato to som ja." Za dvermi sa ozval Marcusov hlas, nečakal a vošiel.

Sadol si vedľa mňa. Chytil ma pod zadok a položil si ma na svoje vystreté nohy. Ruky som mu obmotala okolo krku. Objal ma a pritiahol si k sebe. Hladkal ma vlasoch. Teplo ktoré z neho išlo ma ukľudňovalo.

,,Je to debil, až moc veľký debil. Nedovolím mu ti tak hovoriť, ešte raz si to dovolí a nech si ma neželá. Je mi to ľúto. Ale teraz sa mi hlavne ukľudni."

Pozrela som sa na neho, utrel mi slzy a usmial sa.
,,Milujem ťa Marcus."
Jeho plné pery ma pobozkali na tie moje. Pocit viny že som chodila s Tylerom zmizla. Vymazala som minulosť, keď odíde, nadobro ho vymažem z pamäte a budem žiť len s Marcusom v bezpečí. Bude ma chrániť, nie ako Tyler.
Odtiahla som sa, oprela sa o jeho čelo.
,,Ja teba viac, princezná."

M.