Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹3🌹

Marcus mi ako gentleman otvoril dvere a naznačil že môžem ísť. Mali to tam moderné. Ich rodičia asi neboli doma ale neriešila som to.
„Idem ti nájsť niečo na tú ruku. Zatiaľ môžeš isť hore po schodoch a do pravej izby na konci chodby."
Prikývla som, ja len dúfam že sa nestratím. Vošla som do izby ako mi povedal Marcus. Na posteli sedel skoro rovnaký chalan ako Marcus.
„Ahoj som L..."
„Ja viem."
Ako to môže vedieť?
„Ako to že to vieš?"
„Marcus mi to napísal a je mi ľúto čo sa ti stalo."
Usmial sa na mňa a znovu pozeral do mobilu.
„Sadni si."
Rukou pobúchal na miesto kde si mám sadnúť.
„Nemusíš sa hambiť. Som Martinus"
Chcela som mu na to niečo povedať ale do izby vošiel Marcus s niečím čím mi chcel ošetriť moju ruku. Však som skoro na nej nič nemala ale vedela som že nemôžem protestovať.

^°^

„Čo pôjdeme robiť?" Opýtala som sa keď mi už Marcus lepil leukoplast na ruku.
„Vonku je pekne môžeme ísť hrať futbal."
Keď som to navrhla obi dvaja na mňa pozerali ako na zjavenie.
„Ty vieš hrať futbal?" opýtal sa ma Martinus a skoro mu vypadol mobil z ruky.
„No trochu hej." Postavila som sa.
„Halo tak ideme?" Nevnímali. Rukou som im kývala pred očami no nič, tak som musela počkať.
„Jasné."
Už prebratí Marcus mi odpovedal. V týme som bola raz s Marcusom a raz s Martinusom. A keď boli oni dvaja spolu v týme nemala som šancu nad nimi vyhrať. Po futbale som už išla domov. Dohodla som sa s Viki že s ňou pôjdem volať cez Skype. Povedala som jej že som tu už niekoho spoznala, bola na mňa pyšná, vždy som pre ňu bola mladšia sestra a starala sa o mňa. Pri tom je staršia len o päť mesiacov no bola som tiché dievčatko a bola prvá kamarátka.

^°^

Už som si spravila len večernú hygienu a išla spať. Ráno som sa zobudila na to že mi niekto odostrel okno. Pravdaže to bola babka. Doniesla mi palacinky. To robí vždy. No čo už veď babky. Musela som ísť vyvenčiť Candy. Prichystala som sa a išla.

^°^

Za domom máme les tak som sa tam išla pozrieť. V strede lesa som našla lavičku. Niekto na nej sedel. Videla som len blonďaté vlasy keďže bol celý v čiernom. Že by to bol Marcus. „Marcus?" otočil sa a usmial sa. „Ahoj."
„Čo tu robíš?"
„Išiel som si prevetrať hlavu. Je to moje tajné miesto, ale zrejme už nie." Ešte viac sa usmial. Prisadla som si k nemu a dosť dlhú dobu sme sa rozprávali. Chcela som ísť už domov na obed ale Marcus ma chytil za ruku. „Pôjdeš so mnou na obed?"
Prikývla som, bolo vidieť že som tým Marcusa potešila. No najprv som musela ísť zaniesť Candy domov.

^°^

Išli sme do Marcusovej obľúbenej pizzerie. Objednali sme si šunkovú pizzu. Dosť sme sa nasmiali keď sme ju jedli. Po pizze sme išli ešte k nemu, ked Marcus otvoril stál tam Tinus, dalo by sa povedať že vraždil pohľadom.
,,Hovoril som ti, nech za mnou Stela nechodí keď ťa vidí s inou. Vieš že ma vždy naštve. Nepovedal si jej že o ňu nemáš záujem?"
Tinus ma odprevadil k dverám dosť hnusne celý čas ma držal za ruku ktorú mi skoro odtrhol. Zabuchol dvere a už som počula len krik. Nie. Kvôli mne sa hádajú. Prečo vždy spôsobím to najhoršie? Zaujímalo by ma kto je Stela.

M.