Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹46🌹

Celý spotený som sa pozrel po celej izbe. Utrel som si slzy a zistil že mám celú podušku mokrú. Triasol som sa, bolo mi zle a premýšľal nad tým snom.

Do môjho mozgu vnikla myšlienka že by to mohla byť pravda. Tyler je určite lepší. Bol som len bábika s ktorou sa hrala.

Moje slzy nechceli prestať tiecť. Do okna padali prvé lúče slnka. Pozrel som sa na svoje ruky. Boli stále v obväze. Na obväze boli malé pozostatky krvi. Slzy dopadli na obväz a krv sa pomaly začala rozpíjať.

Snažil som sa nemyslieť na ten sen a hlavne na Lis. Rozmýšľam či by dokázala zabiť dieťa. Nedokáže byť tak zlá. Nespravila by to.

Zavrel som oči. Znova sa mi vybavilo malé telíčko ktoré som držal v rukách.
Z mojich myšlienok ma vytrhla Viki ktorá vošla do izby.
,,Na ktorej izbe je Tinus?"
,,Na jedenástej, prečo?"
,,Musím ísť za ním."
,,Marcus dobre vieš že si na tom není ešte dobre, nemôžeš ísť za ním."

Nechty som zaril do paplóna a cítil že sa naplnujem hnevom.
,,Buď mi pomôžeš alebo môžeš odísť a dostanem sa tam sám. Je to dôležité."
,,Ach, dobre."

Sadol som si a skúsil sa postaviť na nohy. Prišla ku mne, moju ruku si dala cez jej ramená a pridržiavala ma. Vyšli sme z izby a mali sťastie že na chodbe nie je nikto.

Vošli sme do izby. Konečne som mohol vidieť Tinusa. Sadol som si do kresla a nechcel ho zobudiť. Viki zatiaľ odišla a ja som sa pozeral na neho.

V hlave som si znova prechádzal celý sen, v očiach som mal slzy ktoré chceli znova ísť von. Tinus sa začal preberať a pošúchal si oči.
,,Ďakujem ti."
Mykol sa.
,,Bože Marcus, vieš ako som sa zľakol? Čo tu robíš, musíš byť v posteli."
,,Všimol som si že si sa zľakol."
,,Prečo si plakal?"
Pozrel sa na moje oči. Keďže som sa nevidel v zrkadle už dosť dlho netušil som ako vyzerám.
,,To ti chcem povedať."
Sadol si a začal ma sledovať.

,,Ja...on sa mi sníval sen. Bola tam Lis a Tyler a zabili môjho syna, a potom mi ho tam nechali, a ona povedala že všetko len hrala, a potom odišli."

,,Dobre, a teraz mi to povedz odznovu pomalšie, a zrozumiteľnejšie."

Preglgol som. Povedal som mu všetko od začiatku až po koniec a znova mi bolo smutno.

,,Marcus, bol to len sen. Vieš že to nebola pravda. Tvoj mozog sa s tebou len zahráva."
,,Čo ak to bola pravda? Čo ak sa len hrá a nechcela otehotnieť."
,,Marcus, poznáš ju. Vieme že sa vráti a bude v poriadku, my všetci to vieme len ty ešte nie."

,,Ako to môžete vedieť?"
,,Veríme jej a mal by si aj ty. Nikdy by ťa neopustila už nie kvôli Tylerovi. Nedáva to logiku, musíš jej len veriť. Ak jej nebudeš veriť, také sny budeš mať stále a budeš len trpieť. Musíš myslieť aj na to pozitívne. Všetko čo si s ňou zažil. Rozumieš?"
,,Rozumiem."

,,Určite si aj ona spomína na všetko spojené s tebou aby nemyslela hneď na to zlé. Sľúb mi že už budeš myslieť len na to dobré."
,,Sľubujem."

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.