Vyskočila som na nohy a doširoka sa usmiala.
,,Môžem ho vidieť?"
,,Pravdaže, je na izbe 11. Mám vás tam odprevadiť?"
,,Nie, viem kde je. Ďakujem vám, dovidenia."Najrýchlejším krokom som prišla k dverám. Pozrela som sa na číslo dverí a uistila sa že som správne. Preglgla som a vošla.
,,Ahoj." Pozdravila som Martinusa a zbadala že je pripojený na infúziách.
,,Si...si na tom v poriadku?" Podišla som k nemu.,,Pravdaže, neboj len mi chýbajú ešte tekutiny. Som v poriadku." Usmial sa a mala som čo robiť aby som neodpadla od toho dokonalého úsmevu. Stála som vedľa postele a pozerala na neho.
,,Nechceš si sadnúť?" Začala som vnímať a prikývla som. Išla som si po kreslo no na zápästí som zacítila jeho ruku. Jemne mi stlačil zápästie a otočil ma.
,,Myslel som ku mne na posteľ."
Posadil sa a uvoľnil mi tak miesto vedľa neho.
,,Nebude to vadiť?"
,,Nebude a aj keby, hlavné je že mne to nebude vadiť."Úsmev ktorý mi daroval som mu opätovala. Sadla som si na kúsok jeho postele a nechcela sa moc tlačiť. Chytil ma za boky a potiahol si ma viac k sebe.
Rozkročil nohy a posadil si ma medzi nohy. Ruky si obmotal okolo môjho trupu. Hlavu si položil na moje rameno a ja som sa uvoľnila.
,,Aj keď to bolo len pár hodín, chýbala si mi." Svoje zovretie spevnil aby som mu nemala šancu utiecť.
,,Aj ty mne....a nevieš si predstaviť ako." Posledné slová som si povedala viac menej pre seba.Zavládlo medzi nami ticho, vo vnútri som panikárila no na vonok som vyzerala v pohode.
,,Si dobrý brat." Povedala som prvú vec čo ma napadla a mala sa chuť zabiť.
,,Dobrý brat možno som, bol by som rád keby aj dobrý frajer čo trepem, najlepší."Stuhla som a cítila ako sa potím od nervozity.
,,Čože?"
,,Nerozumela si čo som tým myslel?"
Uchechtol sa a perami mi prešiel po krku.
,,Emm nie, nie celkom."
,,Rád by som bol ten najlepší frajej. Tvoj frajej."Na krku mi nechával sladké bozky. Po jeho perách ma pálila pokožka. Otočila som sa k nemu.
,,Možno už si ten najlepší frajer."
,,Tým mysl...."
Nedovolila som mu dohovoriť, nalepila som sa na jeho pery. Celou svojou váhou som sa na neho hodila až si ľahol.Rukou mi zašiel pod tričko a hladkal mi chrbát. Uveznenú ruku pod mojím bruchom som sa snažila vytiahnuť, omylom som sa obtrela o jeho rozkrok a do mojich úst vnikol jeho vzdych.
Druhou rukou mi nahmatal zadok, jemne mi ho zmačkol. Od zľaknutia som zapištala. Odtiahla som sa a zamračila sa na neho. Víťazne sa usmial.
Znova som ho pobozkala. Jazykom mi prechádzal po podnebý, v bruchu som cítila šteklivý pocit a začala mu to oplácať.
Svojim telom som začala krútiť a obtierať sa o jeho rozkrok. Vzdychal mi do bozku a ja som sa krútila ešte viac. Skrčila som koleno, omilom som ho trafila do rozkroku.
,,Au. To bolo za čo." Ruku si premiestnil na svoj rozkrok a začal si ho hladkať.
,,Prepáč." Vybuchla som do smiechu a on so mnou.To ma chytil za lem trička, pritiahol si ma k sebe. Čelami sme sa opierali a jeho dych dopadal na moju tvár.
,,Milujem ťa."Ospravedlňujem sa za chyby.
M.
ESTÁS LEYENDO
Ľutujem že som ťa spoznala.✅
Fanfic,,Prečo si to urobil?" ,,Donútil má otec." Začal plakať.No v momente sa smial. Highest Rating- #1 in Fanfiction (21.4.2018)