Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹50🌹

Marcus

Všetci traja sme sedeli v mojej nemocničnej izbe a čakali kým príde doktor a oznámi že môžem ísť domov.

Rozprávali sme sa, teda skôr ja som pozeral stále do okna a počúval ich.
Dvere sa otvorili a stál v nich doktor.
,,Pán Marcus, vaše výsledky boli už dosť dobré na to aby ste mohli ísť domov. No stále máte zakázané robiť nejaký šport a namáhavú prácu. Normálne fungovať môžete až tak za týždeň, kým si vaše telo zvykne."

Poďakovali sme. Tinus mi podal veci a ja som sa išiel prezliecť. Čakali ma vonku, všimol som si ich spojené ruky a nadvihol na nich obočie.
,,Niečo mi uniklo?"
,,Nie, len si slepý." Zasmial sa Tinus.
,,Oh, zabudol som braček." Začal som sa tiež smiať. Viki nad nami prevrátila oči.

Prvý krát som sa po tak dlhej dobe smial. Vedel som že to bude len chvíľkové a tak som sa si to snažil užiť.
Celú cestu som sa cítil ako piate koleso na voze. Držali sa za ruky, občas si dali pusu a smiali sa.

Narozdiel od nich som mal ja ruky vo vreckách, rád by som svojou rukou mačkal ruku jednej konkrétnej osoby, no nebola tu. Celú cestu som sa hral akoby mi to nevadilo. Prechádzali sme okolo jej domu, zastavil som sa a pozeral sa na neho.
,,Chceš ísť najskôr tam že?"
Dopadla mi Martinusová ruka na rameno.
,,Vieš že áno."
,,Nebudem ti brániť, neskôr ťa prídem pozrieť."

Otočil som sa na neho, pevne ho objal a bol rád že mám tak chápavého brata. Rýchlo som išiel po schodoch a zazvonil keby náhodou boli jej starí rodičia doma. Otvorila jej babka, usmiala sa na mňa a do nosa mi hneď vošla vôna čerešňového koláča.
,,Aspoň jedno slniečko sa sem vrátilo."

Z oka jej vypadla slza, chcel som byť podporou a objal ju. Vždy bola na mňa milá a stále je.
,,Dám ti koláč pred tým než pôjdeš do jej izby."

Usmial som sa, na jazyku som už cítil príjemnú chuť koláču a začal som slintať. Na tanier mi naložila nie málo kúskov koláčov. Mal som čo robiť aby som ich po ceste nevysypal.

Vošiel som do jej izby, koláče som položil na stolík a zbadal album na posteli. Ten obal som nepoznal.
Sadol som si na kraj postele, chytil ho do ruky a prezrel si nádhernú obálku.
Pomaly som ho otvoril, na prvej stránke sa nachádzal odkaz od Tinusa
Pre môjho milovaného brata a jeho najkrajšiu Lis.

Usmial som sa nad jeho odkazom. Pri každej fotke bol malý popisok od neho. Všetky fotky boli z môjho mobilu až na pár. Tinus nás občas tajne fotil. Šikovný braček.

Usmieval som sa ako dieťa ktorému kúpia veľkého plyšového medveďa. Niekoľko hodín som si stále prezeral všetky fotky. Vonku už bola tma, spomenul som si na koláče ktoré mám položené na stolíku a išiel ich zjesť.

Neboli už vôbec teplé ale dobré boli stále. Keď som dojedol, ľahol som si do postele a z ničoho nič začal znova plakať. Čudujem sa že mám ešte čo plakať.

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.