Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹51🌹

Lis

,,Ahoj, niekedy sa ešte uvidíme." Rozlúčila som sa s Asthonom. Pred letiskom ma čakal taxík. Popadla ma menšia panika. Nasadla som, povedala som mu nech ma zavezie pred nemocnicu. Možno ho ešte nepustili. Celú cestu, čo predstavovali tri hodiny som nervózne klepkala prstom do svojho kolena.

Práve hrala pekná pesnička, pozerala som sa von z okna a predstavovala si že som v klipe. Pocítila som ako sme zastavili, zaplatili som mu a vystúpila.

Zastavila som pred dverami, zhlboka som sa nadýchla a pomaly vydýchla. Vstúpila som dnu a išla k prvému doktorovi ktorého som zbadala.
,,Dobrý deň, môžem sa vás opýtať či tu ešte je Marcus Gunnarsen?"
,,Už nie, včera sme ho pustili domov. Nie ste náhodou to stratené dievča?"
Zapozeral sa mi do očí akoby z nich chcel niečo vyčítať.

,,Asi ste si ma pomýlili," preglgla som a stuhla ,,a ďakujem, dovidenia."
,,Vyzeráte presne ako ona."
,,Prepáčte ale určite som to neni ja."
Nasilu som sa usmiala a odišla. Bála som sa čo by spravil keby som priznala že som to ja.

Pobrala som sa k ich domu. Skoro na každej lampe bola moja fotka. Strhla som ich pár a zahodila do koša. Prišlo mi zle a svoj žalúdok som vyvrátila pri jednej z lámp. Dala som si žuvačku a rýchlym krokom išla po chodníku.

Vybehla som po ich schodoch vonku a zazvonila. Otvorila mi Viki, pozrela sa na mňa a skoro sa zadusila rožkom čo jedla.
,,Lis! Pane bože, si to ty?" Rožok hodila niekam za seba a hodila sa na mňa. Od šťastia plakala, pevne ma držala až som myslela že nebudem mať rebrá.
,,Čo si to povedala láska? Lis? Dobre som počul?"

Pozrela som sa do chodby, Tinus utekal k dverám aj s jej rožkom ktorý zrejme zachytil keď ho odhodila.
,,Lis!" Od radosti zakričal na celý dom. Viki ma pustila, nemala som čas sa ani nadýchnuť. Už ma stískal Tinus.

,,Asi som ti zašpinil tričko rožkom od džemu, prepáč."
,,Eh nevadí."
Začali sme sa smiať.
,,Je tu Marcus?"
,,Nie...je."

,,Čože?" Skočila som do reči Tinusovi, prevrátil oči a zatiaľ podal rožok Viki ktorá ho začala jesť.
,,Chcel som povedať že je u teba v izbe, bol tam skoro stále. Kým si neublížil. Pôjdeme tam s tebou, práve sme tam chceli ísť."

Odľahlo mi, nečakala som na nich a už išla domov. Snažili sa ma dobehnúť no neskôr sa na mňa vykašľali a nechali ma tak.

Vtrhla som do domu, z obývačky sa na mňa začali pozerať babka s dedkom. Vyskočili na nohy a hneď ma išli vystískať.
,,Zlatíčko moje malé, kde si bola? Si v poriadku? Báli sme sa o teba."
Niečo som im odpovedala a upokojila ich.

,,Mala by si ho ísť potichu prekvapiť."
Navrhla mi Viki. S Tinusom už boli v chodbe. Tinus sa pasoval s rožkom ktorý Viki nedojedla. Mala som chuť im ten rožok zobrať a zahodiť.

Nechala som ich tak a potichu išla po schodoch. Pár z nich sa ozvalo pod mojimi nohami, zaťala som zuby a išla ako pierko. Čo najtichšie som otvorila dvere. Sedel na mojom koberci pri okne a nad niečím sa krčil.

Mala som chuť na neho skočiť a vybozkávať najviac ako môžem no stála som na mieste. Po chvíľke som sa pohla, stála som nad ním a všimla si album s našimi fotkami.

,,Pekný album."

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.