Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹9🌹

Odtiahla som ho od seba.
„Marcus, ja prepáč nemôžem." Odišiel, bez jediného slova odišiel. Zošuchla som sa pozdĺž steny. Hlavu som si vložila do dlaní a rozmýšľala som čo cítim k Macovi.

Bol to kamarát, snažil sa o niečo ale nie som pripravená. S Tylerom som to ukončila, nebol to normálny vzťah stále sme boli viac menej kamaráti. Bojím sa že to bude rovnako aj s Marcusom.

Teraz som mu ublížila, čo keď ho stratím? Postupne mi z oči vychádzali slzy, utrela som ich a snažila myslieť pozitívne. Vošla som do kúpeľne kde som si opláchla tvár a hneď aj dala sprchu.

Obliekla som si pyžamo a vybrala sa do kuchyne. Otvorila som chladničku a vybrala prvé čo som zbadala. Rýchlo som to zjedla a znova som sa pobrala do izby. Sadla som si na parapetu, je to moje obľúbene miesto na premýšľanie.

Nohy som si pritiahla ku telu a hlavu oprela o kolená. Z okna som pozerala na ich dom. Sedela som tam bezhybne minimálne hodinu. Celý čas mi stekali slzy po tvári. Ublížila som mu a som si toho vedomá. Neviem koľko bolo hodín ale pobrala som spať. Zaspala som dosť rýchlo čo som bola dosť prekvapená.

^°^

Zobudila som sa na to že môj vankúš bol celý mokrý, nepamätám si že by som plakala aj v noci. Hneď som si to namierila do kúpeľne.

Moje oči boli celé opuchnuté, zobrala som si korektor a snažila som sa to zakryť. Nemala som chuť si obliekať niečo extra super. Vyhrali čierne rifle s šedým tričkom.

V kuchyni som rýchlo do seba natlačila čučoriedkový jogurt, obula som si tenisky a išla do školy. Ako inak ma dobehol Tinus.
„Marcus aj dnes zostal doma?"
„Nie, išiel skorej lebo sa mu nechcelo na mňa čakať."
A tu skončil rozhovor, celú cestu bolo ticho. Martinus zrejme vedel čo sa stalo.
Vošli sme do školy a hneď som zbadala Marcusa pri skrinkách. Pomalým krokom som za ním išla. Zbadal ma, hneď sa otočil na päte a odišiel. Veď ja sa s ním ešte stretnem. Veci som si dala do svojej skrinky a išla do triedy. V momente ako som vošla do triedy všetci sa na mňa začali pozerať a niečo si šuškať. Ignorovala som to a sadla si do svojej lavice. Hodiny prešli pomerne rýchlo no ešte ma čaká biológia. Zazvonilo a učiteľ hneď vošiel do triedy.
„Tak koho si dnes vyskúšame? Tak Lis Tone k tabuli."
A sakra, stála som tam asi tak desať minút, vyšlo zo mňa pár slov ale stačilo to na štvorku.

Sadla som si naspäť do lavice a snažila sa "vnímať" učivo, no moja myseľ to odmietala a namiesto toho myslela na Maca. Konečne zvoní.
Dnes ma prekvapivo nikto nezhodil zo schodov. Veci zo skrinky som si rýchlo zobrala a snažila sa vyjsť zo školy, no vždy mi niekto stál v ceste.

Keď sa mi to konečne už podarilo, zbadala som Marcusa ako sa opiera o stenu školy. Podišla som k nemu, chcel odísť no bola som rýchlejšia, chytila som ho za ramená a znova ho oprela o stenu.
„Marcus chcem sa ti za ten včerajšok ospravedlniť, ja...ja. Buďme kamaráti prosím?"

Mac

Takže friendzone, to je to najhoršie čo môže byť, no aspoň to. Jemne som prikývol.
„Ideme na zmrzlinu?"
No to už ma ťahala za ruku. Ani som si neuvedomil že sme tam boli.
„Ja si poprosím čokoládovú a banánovú."
„A ja si poprosím malinovú a čokoládovú."
Obi dvaja sme nadiktovali staršiemu pánovi ktorý to tam obsluhoval. Zaplatil som to a išli sme si sadnúť na lavičku.

Bola tak sústredená na jedenie zmrzliny až som to využil. Vytrhol som jej zmrzlinu z ruky a rozotrel ju po jej peknej tvári.
„Marcus ja ťa zabijem."

Kým som sa smial spravila mi to isté. Stálo to za to. Konečne sa smiala ako slniečko.

M.