,,Ako myslíš že tu už nie je ani on?"
Začala plakať.
,,Mal trest smrti."
Postavila som sa a utiekla z triedy.
Zastavila som pri mojej skrinke a sadla si na zem. Pri predstave že sme spolu boli pár rokov a už tu nie je aj keď náš vzťah bol čoraz horší ma znepokojovala. Z očí mi vyšlo pár sĺz ktoré som si utrela do ruky.Obmotali sa okolo mňa ruky a pritiahli si ma k sebe. S Marcusom sme sedeli na zemi, objímal ma zo zadu a ostaní sa na nás divne pozerali.
,,Je mi to ľúto, mal ťa určite rád aj keď ti chcel ublížiť, no vieš že som tu s tebou a milujem ťa najviac na svete."Vdychla som jeho vôňu ktorá na upokojila.
,,Chceš ísť domov?"
Prikývla som, zdvihol sa a rukami ma nadvihol a postavil na zem.
,,Počkaj tu pôjdem si pre veci a donesiem ich aj tebe."Utekal po schodoch do svojej triedy a ja som trpezlivo čakala. Rozhodla som sa ísť si pre veci sama. Vedľa mojej stoličky stále sedela Ella.
Balila som si veci a pozerala na ňu.
,,Kedy je pohreb?"
,,Zajtra o štvrtej, vedľa v meste."
Poďakovala som a so slzami v očiach odišla. Marcus utekal z jednej strany chodby na druhú, zbadal ma a pribehol ku mne.
,,Bože už som sa bál že sa ti niečo stalo."Chytil ma za ruku a viedol zo školy. Celú cestu domov som mu nepovedala ani slovo.
^°^
Ležala som v izbe na posteli a pozerala na luster. Prišiel Marcus s jedlom do izby a ja som sa posadila.
Jedlo položil na stolík, sadol si ku mne a silno ma objal. Nemusel nič hovoriť. Jediné čo som potrebovala bolo objatie od neho. Ani som si neuvedomila a zaspala na jeho ramene.^°^
Zobudila som sa v tej istej polohe ako som zaspala. Marcus sa ani nepohol. Pozrela som sa na hodiny a všimla si že už je ďalší deň.
,,Nebolí ťa chrbát?"
,,Nie."
,,Pôjdeš so mnou prosím na ten pohreb ako podpora?"
,,Vieš že sa ma nemusíš pýtať."
Odtiahla som sa od neho a ľahla si do postele, nemám chuť ísť dnes do školy.
Hodinky ukazovali šesť hodín, vonku lialo ako z krhle a mne sa nič nechcelo.Rýchlo si ľahol vedľa mňa, ruku mi dal cez bok a prikryl nás.
^°^
Pozrela som sa na seba do zrkadla a znovu na Viki.
,,Wau, ďakujem."
Jemný makeup ktorý mi spravila bol nádherný. Posledné čo nám zostávalo sa obliecť do čiernych šiat.Zobrala som si z postele čierne šaty s čipkovaným vrchom a išla sa prezliecť. Na krk sme si oby dve dali jemný náhrdelník a vyšli z izby.
V obývačke stáli oby dvaja v oblekoch.
Chytila som Marcusa za ruku a vyšli von. Nasadli sme do taxíku ktorý nás odviezol do vedľajšieho mesta, vystúpili sme. Rozprestrel dáždnik a dal ho nad nás. Za nami boli Viki s Tinusom. Pritúlila som sa k Marcusovi a pomaly sa vliekla cestou na pohreb.Nechcelo prestať pršať ani fúkať. Vošli sme na cintorín a mierili si to k ostatným. Zbadala som Asthona a so smutným pohľadom sa na neho pozrela.
Ospravedlňujem sa za chyby.
M.
VOUS LISEZ
Ľutujem že som ťa spoznala.✅
Fanfiction,,Prečo si to urobil?" ,,Donútil má otec." Začal plakať.No v momente sa smial. Highest Rating- #1 in Fanfiction (21.4.2018)