Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹39🌹

Oblečená som čakala na Tylera. Točila sa mi hlava a bolo mi stále zle. Prišiel do kúpeľne, jednu ruku mi dal na chrbát a druhú položil na nohy. Keď si bol istý zdvihol ma a odniesol do postele.

„Tyler nejako ma bolí hlava." Ruku mi jemne priložil na čelo a následne na líce. „Prinesiem ti teplomer, počkaj chvíľu." Utekal z izby a za pár sekúnd bol späť.

Podal mi teplomer a čakal kým si odmerám teplotu. Podala som mu teplomer na ktorom bolo trochu vyššie číslo. „Poviem mame nech ti spraví bylinkový čaj." Vytiahol deku zo skrine a podal mi ju.

Prikryla som sa dekou a potom paplónom. ,,Už budem musieť ísť." Pozrel sa na mňa a úsmev mu opadol. ,,Sľubujem že si pohnem aby si s ním bola čo najskôr." Rýchlo ma objal. Zobral si kufor ktorý mal odložený pri posteli.

Zatvoril za sebou dvere a ja som vnímala už len zvuky vychádzajúce z kuchyne. Pomaly som zaspávala. Prišla do izby Alice so slzami v očiach. Na stolík mi položila šálku s čajom, pohľadkala ma po vlasoch a zaspala som.

Martinus

Prekvapenie pre Marcusa som nechal u Lis na posteli. Čo najrýchlejšie som utekal do nemocnice kde na mňa už čakala Viki. Vošiel som do vnútra celý zadychaný. Ruky som si oprel o kolená a z hlboka dýchal.

Na chrbát mi dopadla malá ruka. Otočil som sa na ňu. Snažila sa usmievať no bola aj tak smutná.
,,Ahoj." Pozdravil som ju a nesnažil sa ani usmiať. Objal som ju a dostával do seba jej vôňu.

,,Zavedieš ma k Marcusovi?" Chytila ma za ruku a už ma ťahala k jeho izbe. Zastavili sme pred dverami. Chytil som ju za ruky.

,,Viem že nie je moc vhodná chvíľa, no chcel som to už spraviť dlho." Nechápavo sa na mňa pozrela. Pritiahol som si ju ku sebe až narazila do mojej hrude. Pohľadkal som ju po líci a približoval sa ku nej.

Dotkol som sa jej sladkých pier a začal s nimi pohybovať. Nemali sme už kyslík a odtiahli sa. Tvárila sa prekvapene no usmiala sa.

Bol som trochu vyklepaný, radšej som vošiel do izby kde by mal byť Marcus.
Na posteli ležal môj brat v umelom spánku aby sa bezpolestne liečil. Do očí sa mi hrnuli slzy ktoré po krátkej dobe vyšli von.

Prišiel som bližšie k jeho posteli, pritiahol si najbližšie kreslo a sadol si na neho. Spod periny som mu vybral ruku. Jeho ruka bola celá v obväze a pod obväzom bola hadička cez ktorú tiekla krv do jeho tela.

Rozplakal som sa najviac ako sa dalo.
,,Marcus.... čo si si to spravil." Jeho ruku som jemne zmačkol.

Vonku sa stmievalo a v izbe bola väčšia a väčšia tma. Začala ma hladkať po chrbte a dala náznak že by som mal ísť.

,,Neodídem odtiaľto. Musím tu byť.... keď nie ona tak ja."
,,Nemám v pláne ťa odtiaľto dostať, zostanem tu s tebou."
Pritiahla si ku mne druhé kreslo a sadla si na neho. Oprela so hlavu o moje rameno a pomaly zaspala. Celú noc som sledoval Marcusa a dúfal že sa zobudí.

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.