Syn mafiána [DOKONČENÉ✔️]

65.časť

,,Láska vstávaj." Budil ma Leo. Ale nie, škola. Bože toto mi tak nechýbalo.

,,Ešte 5 minút."

,,Ja tvojich 5 minút veľmi dobre poznám Nella. Takže poďme vstávaj."

,,Och. Ty si tak otravný.." Odkopla som perinu. Postavila sa, zobrala si veci a išla do kúpeľne.

,,Čakám ťa dole. A pohni si prosím ťa."

,,Hlavne kľud dobre? Prežijeme to. Nevšímaj si tie úbohé narážky a drž jazyk za zubami nepotrebuješ teraz momentálne problémy na viac. Dobre ?" Zastrčil mi prameň vlasov za ucho. Keď sme už boli v škole pri skrinkách.

,,Dobre." Prikývla som. Dal mi letmý bozk do vlasov a išiel do svojej triedy. A ja samozrejme do svojej. A ako vždy meškám...

,,Dobré ráno. Prepáčte. Zaspala som."

,,Ale pozrime sa koho tu vidíme. Slečna Willsonová. Vy ste tu neboli uź veľmi dlho."

,,Áno ja viem. Mám nato svoje dôvody."

,,Jasné. O tom sa porozprávame neskôr. Teraz si choďte sadnúť na svoje miesto prosím a nerušte."

,,Mh to iste." Zamrmlala som si popod nos a sadla si na svoje miesto. Becky tu nebola. Takže som sama. Po celej triede sa šepkalo o mne a všetci na mna divne zazerali. Už nech je koniec hodiny.

,,Tak slečna Nella. Keďže ste tu dlho nebola. Takmer polovicu druhého polroku. Nemáte tu žiadne známky a potrebujem aspoň dve na zaokrúhlenie ročníka. Takže poďte pekne pred tabuľu. A vypočítajte nám zopár príkladov." No pomoc. To bude taká 5 ako nič. Stála som tam ako stĺp a nič nerobila. Neviem ani o čom to je nie tak ako to vypočítať.

,, No tak čo Willsonová ako to vidíte?"

,,Neviem to."

,,Ako, že to neviete? Bola ste celý čas doma mohla ste sa to doučiť. No je mi ľúto ale dnes za 5. Sadnite si." No nehovor. Vieš čo budem tu stáť do augusta...ringla.

,,Crrrrn." Všetci sa postavili na odchod.

,,Hodinu končí učiteľ, sadnúť!" Zvrieskla po celej triede.

,,Hodinu končí učiteľ a prestávky sú pre vás. A čo máme my? Dobrý pocit z hodiny?"

,,Vedomosti!"

,,Neurazte sa ale máte taký pocit že niekto z tejto triedy z tej matiky niečo vie? Ja nie."

,,Toto je vrchol drzosti." Urazene odišla. Išla som smerom k Leovej triede. Niekto ma však zatiahol na záchody a pobozkal. A kto iný ako pán Salvatore.

,,Chýbali mi tieto sladké pery."

,,Ja tu nechcem byť."

,,Viem. Ale zober si to tak že už len 3 týždne a máš pokoj dobre? Neboj sa. Ty to prekusneš. Zvládli sme už horšie veci Nella."

,,Viem. Ale toto je ešte horšie."

,,Preháňaš."

,,Nie! Mám 5 z matiky. To mi ešte k životu chýbalo."

,,Nella. Ukľudni sa. Ty tie 3 týždne prežiješ a potom odídeme niekam ďaleko a už v živote sa sem nevrátime."

,,Fajn."

,,Dobre a teraz naspäť do triedy. Poď." Dal si ruku okolo mojich pliec a odprevadil ma k triede. Samozrejme, že si nás stihli všimnúť ostatný druháci a tretiaci. A prváčky po Leovi zazerali ako po bohovi. Bola som opretá o stenu. Naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Aby ma preklínali hah.

,,Chceš aby žiarlili?" Pošepkal mi do ucha.

,,Hej."

,,Máš to mať." Prisal sa mi na pery. Automaticky som si ruky obmotala okolo jeho krku. A bozk mu opätovala.

,,Milujem ťa."

,,Aj ja teba."

,,Snaž sa nebyť drzá dračica." Pleskol ma po zadku.

,,Dobre, dobre. Rozkaz." Mali ste vidieť tie pohľady. Ako ma prepaľovali očami. Mne sa to brutálne páčilo. Ta závisť. Som asi zlá ale upokojuje ma to.

-------------------------------------------

Konečne idem domov. Leo čaká už pred školou skončil o hodinu skôr. Sadla som si do auta. Mal v ústach cigaretu.

,,Opäť si sa k tomu vrátil?"

,,Áno."

,,Nemal by si fajčiť. Škodí to zdraviu."

,,Ja viem. Ale je to môj život a moje zdravie." Vyfúkol dym a dupol na plyn.