Syn mafiána [DOKONČENÉ✔️]

94.časť

Už ubehol týždeň a dnes majú Lea pustiť domov. Chvala bohu. Ideme s Oliverom po neho. Becky s malým Oliverom sú u nás a strážia Ann.

,,Pripravená?" Opýtal sa ma keď sme stáli pred jeho izbou.

,,Ako nikdy." Odpovedala som mu. Vošli sme cez dvere. Leo sedel na posteli a rozprával sa s doktorom, pozrel sa smerom k nám aby zistil kto prišiel. Vyšli mi slzy od šťastia keď sa postavil aby ma išiel objať. Hodila som sa mu do náruče. Jemne samozrejme. Nechcem mu ublížiť. Objal ma tak silno ako keby ma už nikdy nemal vidieť.

,,Strašne som sa o teba bála. Myslela som si, že to neprežiješ. A, a že už ťa nikdy—" nedokončila som vetu pretože ma prerušil bozkom. Bol dlhý a vášnivý.

,,Pssst. Som tu a budem. Netráp sa tým. Je to minulosť dobre?" Prikývla som a opäť sme sa pobozkali.

,,Dobre, Leo. Tak ako som povedal. Najbližší mesiac sa nestresuj, nenamáhaj a dbaj nato aby sa ti moc nezvyšoval tlak. O mesiac prídeš na kontrolu, či je všetko v poriadku. Ak by ťa začalo pichať pri srdci alebo si mal nejaké problémy či bolesti okamžite prídi. Hovorím to aj tebe Nella pretože Leo má vždy všetko na háku. Daj na neho pozor."

,,Mám otázku." To by nebol Leo.

,,Pýtaj sa."

,,Počíta sa sex ako namáhajúca činnosť?" Tak takto trápne som sa ešte fakt necítila.

,,Aj áno aj nie. Ale pokús sa ten mesiac si na seba fakt dávať pozor."

,,Nebojte sa. Ja ho dám hneď do laty." Zasmiala som sa.

,,Tak to dá." Prisvedčil Leo. Chytil sa ma za ruku a preplietol si prsty cez tie moje.

,,Dobre. Dávaj na seba pozor." Upozornil nás lekár. Rozlúčili sme sa a odišli z nemocnice. Nastúpili sme do auta. Leo do predu ja do zadu. Šoféroval Oliver.

,,Dobre a teraz mi kurva povedzte ako som to mohol prežiť?" Opýtal sa nás keď sme boli v pólke cesty. Ja som si hovorila, že bude mať veľa otázok...

,,Potreboval si druhé srdce."

,,Čože? A kto mi ho dal?"

,,Najprv som chcela ja. Ale po-" pridala som sa do debaty. Ale Leo mi skočil do reči.

,,Čo si chcela?!" Pozrel sa do spätného zrkadla.

,,Darovať ti srdce ale potom mi to Oliver vyhovoril a-" skočil mi zasa do reči.

,,Aspoň,že niekto má rozum."

,,Môžeš ma nechať dohovoriť?"

,,Prepáč, no pokračuj." Vyzval ma.

,,No takže, Oliver mi to vyhovoril a na poslednú chvíľu za nami prišlo 17 ročné dievča ktoré malo rakovinu a nevedela žiť život aký žila a chcela ti pomôct tak ti darovala svoje srdce."

,,Takže, ja mám teraz srdce 17 ročného dievčaťa?"

,,Áno."

,,A čo jej rodičia? To sa vzdali svojej dcéry?"

,,Samozrejme že protestovali ale po jej presviedčaní jej to dovolili. Mimochodom povedala som im že budeme financovať celý pohreb."

,,Čo budeme? Zbláznila si sa?"

,,Leo! Darovala ti srdce. Neštvi ma." Udrela som ho do ramena.

,,No to je fakt. Dobre. Zaplatíme pohreb." Oliver zastavil pred naším domom. Vystúpili sme z auta. Otvorila som dvere. Leo vstúpil dnu. Ann ihneď spozornela.

,,Ockooo." Rozutekala sa k nemu a skočila na neho. Leo ju chytil a držal ju na rukách. Ann ho oblapila okolo krku.

,,Moja princezná." Stiskol ju.

,,Chýbal si mi." Po chvíli sa odtiahla.

,,Aj ty mne." Vtisol jej bozk na líce.

,,Teta Becky mi vysvetlila prečo sme museli odísť mami. Prepáč, že som sa na teba hnevala. Už to chápem."

,,Ann, ja ti nemám čo odpustiť. Hnevala si sa právom. Zobrala som ťa od ocka. To ty prepáč mne. S ockom sa už viac nebudeme hádať ani nikam neodídeme. Sľubujem."

,,Super rodinka, tak my pôjdeme. Už nás tu nepotrebujete a dlho ste sa nevideli tak si užite spoločný čas." Povedal po chvíli Oliver ktorý stál vo dverách. Becky s malým Oliverom sa s nami rozlúčili a pobrali na odchod.

,,Konečne doma. So svojimi milovanými ženami." Leo si okolo mojich pliec obmotal ruku, pritiahol k sebe a dal mi tiež pusu na líce.

,,Ann, dala ti Becky lieky." Zakrútila hlavou na znak nesúhlasu.

,,Tak ti ich dám ja. Poď." Zobrala som ju z Leových rúk a posadila ju na stoličku.

,,A to musím? Veď som už zdravá."

,,A práve preto si ich dáš. Aby si zdravou aj ostala." Naliala som do kelímka na lieky sirup proti kašlu. Prichystala jej čaj a postavila to pred ňu. Ann sa na to s nechuťou pozrela.

,,Presne ako tvoj otec." Zasmiala som sa nad spomienkou keď mal Leo chrípku. Nakoniec Ann svoje lieky zjedla a rýchlo to zapila čajom.

,,No vidíš, že to nebolelo."

,,Je to hnusné."

,,Áno to je ale pomohlo ti to." Usmiala som sa na ňu a odložila sirup.