Syn mafiána [DOKONČENÉ✔️]

76.časť

Zobudil som sa a Nella vedľa mňa neležala. Nerob si srandu! Prehľadal som celý dom a ona nikde. Nebudem jej volať. Viem presne kde je. V práci. To bude len prekvapená, keď ma tam uvidí. Nerozumiem čomu zo slova nie nerozumie. Ide sa teraz hrať na rebelku? Myslím, že už je dostatočne dospelá aby pochopila čo od nej chcem. Fajn pre teraz to nechám tak a prídem po ňu na záverečnú. Do správy mi prišli dve fotky Nelli ako stojí pri aute a k tomu popis. ,,To je náhoda. No nie?" Z čísla, ktoré mi včera posielalo tie správy. Ale viem, že jej ešte nič neurobí. Čaká.

,,Ocko kde je mama?" Prišla za mnou na terasu Ann.

,,V práci. Dnes máme celý deň pre seba." Je nedeľa takže žiadna škôlka. Boh ma ochraňuj aby som tento deň prežil.

,,Budeš sa so mnou hrať?" Zažiarili jej oči.

,,Mám lepší nápad." Zobral som ju na ruky a vlepil jej pusu na líce.

,,Fuuj. Ocko. Prestaň." Utrela si moju pusu. Zaprdel som jej ústami na krku. Načo sa rozosmiala a začala sa hmýriť aby som ju pustil.

,,Čo by si povedala nato keby sa pôjdeme korčuľovať?"

,,Ale ja to neviem."

,,Naučíš sa. Všetko je raz poprvé."

,,Nemám ani korčule."

,,Kúpime."

,,Ja sa bojím. Čo ak spadnem?" Toľko argumentov.

,,Tak budeš na zemi. To je toho. Veď aj keď si sa učila bicyklovať tak si zopár krát spadla."

,,Ale to je iné."

,,Skúsime dobre? A keď sa to naučíš budeš hviezda pred ostatnými v škôlke."

,,Hviezda?"

,,Áno. Budeš jediná ktorá to bude vedieť."

,,Tak dobre! Pôjdem sa korčuľovať." Menšie podplatenie.

,,No super. Tak sa poďme najesť a môžeme ísť kúpiť korčule."

----------------------------------------------

,,Ocko. Nepúšťaj ma prosím." Držala sa ma ako kliešť a snažila sa robiť nohami pohyby.

,,No vidíš ako ti to ide. Neboj sa som tu." Stále som ju držal za ruku.

,,Púšťam ťa." Išla stále svojim tempom.

,,Výborne Ann. Len pekne rob čo robíš a nespadneš." Ani som nedopovedal a skončila v tráve a plač.

,,No tak prestaň. Neplač. Si už veľká baba. Nebudeš tu snáď plakať." Postavil som ju na nohy.

,,Bolí ma kolienko. Auuu. To štípe."

,,Hm. Budeme musieť ísť domov. Musím ti to dezinfikovať aby sa ti to nezapálilo a nedostala sa tam infekcia." Dal som jej dole korčule. Zobral si ju na ruky a do druhej ruky zobral korčule. Ann mi celú cestu fňukala do hrude. O necelú chvíľu sme boli doma. Posadil som ju na gauč a išiel si pre dezinfekciu a tampóniky.

,,Nie ocko. To bude bolieť. Nedávaj mi to prosím." Plakala.

,,Musím Ann. Inak sa ti to zapáli a bude ťa to viac bolieť." Priložil som jej tampónik na koleno načo začala vrieskať a šklbať so sebou.

,,Ann nevyvádzaj toľko! Čím viac sa budeš mrviť tým dlhšie to bude trvať."

,,Ale to štípe." Povedala cez rev.

,,Ja viem zlatko. Neboj sa už to bude dobre." Ľútostne som na ňu pozrel. Dokončil som dezinfikovanie a prelepil som jej oškreté koleno. Následne nato som ju uplakanú uložil na svoju hruď. Ann si zaborila hlavu do môjho ramena. Osprchoval som ju, dal jej jesť a uložil do postele. Z toho plaču sa jej vyhodila horúčka úžas nie? Tak si viete predstaviť ten boj pri nasadení čipku. Ďalší rev.