Syn mafiána [DOKONČENÉ✔️]

71.Časť

,,Je mi ľúto ale musíme ísť ku mne. Jediná Nella ti to vie ošetriť."

,,Fajn. Prídi mi potom na pohreb."

,,Nemal si vyskakovať. To je tvoja karma."

,,Nikto sa mi nebude vyhrážať a už vôbec nie mojej rodine."

,,Veď ja ťa chápem ale vidíš. S podaktorými sa neoplatí vyjednávať."

,,Vidím." Tento krát šoféroval on. Pomohol mi nastúpiť do auta. Nella ma zabije.

Vystúpili sme a išli do domu. Ja som skákal na jednej nohe čiže ma musel Oliver podopierať. Keď si ma všimla zakryla si ústa od prekvapenia.

,,Preboha Leo. Čo sa ti stalo?" Pribehla ku mne.

,,Som v pohode. Len ma postrelili ale žijem. Potrebujem aby si mi vybrala tú guľku a ošetrila ma."

,,Ocko čo sa ti stalo? Ty krvácaš ocko. Musíš ísť k doktorovi." Pribehla ku mne Ann.

,,Nič mi nie je neboj sa. Choď sa hrať s Oliverom."

,,Ako si sa dostal do takejto situácie?" Opýtala sa ma Nella.

,,Môžeme to prebrať inokedy a hlavne nie pred malou?" Pozrel som na ňu.

,,Fajn sadni si na ten gauč. Oliver dones mi lekárničku prosím ťa." Povedala s nahnevaný tónom v hlase. Mám taký pocit že toto bude bolieť. Oliver položil lekárničku na stôl.

,,Vyzleč si rifle."

,,No láska, to fakt v takejto situácii?" Provokoval som ju.

,,Ty idiot ako ti mám ošetriť tú ranu keď máš na sebe rifle?" Vyzliekol som si rifle s Nellinou pomocou a potom sa pustila do ošetrovania.

,,Na. Do tochto silno zakusni." Podala mi zrulovaný obväz.

,,To nebude treba. Niečo predsa vydrž- ..auu!" Pinzetou vytiahla guľku. Zaričal som od bolesti do obväzu.

----------------------------------------------

,,Hotovo a teraz mi povedz čo si robil. A neopováž sa klamať Leo."

,,Nič vážne aby sme to museli riešiť." Zamračila sa.

,,Naozaj." Presvedčil som ju.

,,Fajn. Ideme na jachtu alebo k rodičom?"

,,Domov." Odpovedal som.
,,Do našeho starého domu, čo si mal ešte s chalanmi?"

,,Áno. Zatiaľ."

,,Idem pre Anne. Zvládneš šoférovať?"

,,Nerob zo mňa padavku. Odšoférovať to určite zvládnem."

,,Vieš čo, nie, vysvetlíš Anne prečo sa zasa sťahujeme miláčik." Cmukla na mňa a išla pre Anne. Vrátila sa s ňou o 5 minút. Ako inak Anne bola odutá.

,,Prečo tu nemôžem ostať?"

,,Ann už som ti to vysvetlila. Nemáš tu kde ostať."

,,Budem spať s Oliverom." Takmer som sa zadusil slinou.

,,To v žiadnom prípade nie." Odpovedal som.

,,Ale prečo?"

,,Nebudeme o tom diskutovať Anne." Ževraj budem spať s Oliverom no len cez moju mŕtvolu.

,,Oli ja už musím ísť domov. Budeme sa nabudúce zasa hrať?"

,,Jasnačka. Papa." Objali sa a oddelili. Nella mi pomohla nastúpiť do auta. Potom pomohla zapnúť Anne pás. Stále bola odutá.

,,Hráš sa na urazenú Anne? Pozrel som sa na ňu v spätnom zrkadle. Neodpovedala mi.

,,Tak fajn ale potom asi zruším to prekvapenie."

,,Aké prekvapenie?" Ozvala sa.

,,To by nebolo prekvapenie keby o tom vieš."

,,Ockooo. Povedz mi to."

,,Zistíš to doma. "

,,Na jachte?"

,,Nie. Teraz budeme bývať v takom domčeku."

,,U babky a dedka?"

,,Nie. V našom vlastnom."

,,A ostaneme tu už navždy?"

,,Nie, to bohužiaľ nie Ann."

,,Ale ako sa budem stretávať s Olim?"

,,Oliver tu tiež nebude bývať."

,,Čože? On ma opúšťa?"

,,Nie. On ani nevie, že odchádza."

,,A kam? Veľmi ďaleko odo mňa?"

,,To ešte neviem zlatko. Neviem ešte ani kam pôjdeme my."

,,Ja chcem ísť tam kde Oli. Prosím. Ocko mám ho veľmi rada."

,,Porozmýšľam o tom dobre?" Nastúpila Nella.

,,Máme všetko? Nezabudli ste si tam nič?"

,,Nie." Odpovedali sme.

,,Fajn. Tak môžme ísť." Išli sme si pre veci k Nelliním rodičom a potom k nám domov. Vybalili sme si veci.

,,Aký úžasný pocit byť zase doma." Povedala Nella.

,,Áno, to áno." Z izby pre hostí je dočasná Ann izba. Zajtra tam pôjdem kúpiť nejaké tie dievčenské hračky a blbosti.

,,Objednáme si pizzu?" Opýtal som sa.

,,Áno, Áno!" Potešila sa Ann. Keď sme žili na lodi tak sme vždy chodili do reštaurácií v meste kde sme zakotvili. Čiže Ann tieto jedlá veľmi dobre pozná. Všetky. A bola takmer v každom meste. Takže si myslím, že mala slušné detstvo až nato, že nemohla chodiť ku kamarátkam a mať vôbec nejaké.

,,Dobre." Vytvočil som číslo na pizzeriu a objednal si.

,,A čo to prekvapenie?" Opýtala sa keď prišla pizza.

,,Poď." Chytil som ju za ruku a odviedol na terasu kde sme mali cez polku terasy bazén a cez ďaľšiu húpacie kreslo a gril.

,,Bazeeen. Ježišku na nebesiach to je úžasné!!!" Hodila sa mi do náruče.

,,Zajtra si v ňom hneď môžeš zaplávať. Ale teraz sa pôjdeme napapať, osprchovať a spať jasné?"

,,Áno."

Fajn fajn oficiálne som sa rozhodla aký osud zvolím tejto skvostnej rodinke. Ale to všetko až nabudúce ❤️ dufam ze ste si užili časť.