Syn mafiána [DOKONČENÉ✔️]

27. časť

O dva týždne neskôr...

Rany sa úplne zahojili, dokonca mi aj vybrali štichy. Rodičia si nič nevšimli. A Leo je na tri týždne preč.

,,Nell! Okamžite poď so mnou!" zhúkla na mňa Becky.
,,Čo tu robíš?"
,,Nepýtaj sa, zavri oči a poď."
,,Nemám rada prekvapenia." sťažovala som sa.
,,Toto sa ti bude páčiť."
No to určite...

,,Okej, na tri ich otvor. Raz..dva..tri."
Otvorila som oči a predo mnou stál Leo s veľkou kyticou ruží. Automaticky sa mi spustili slzy. 2 týždne sme sa nevideli a teraz je tu. Mal byť preč predsa dlhšie. Ale to je teraz jedno. Rozbehla som sa za ním a hodila sa mu okolo krku.
,,Všetko najlepšie k osemnástke."
,,Najlepší darček, aký som kedy dostala."
,,Som dobrý darček?"
,,Najlepší." usmiala som sa.
,,To som rád, ale mám pre teba ešte niečo. Poď za mnou." viedol ma za ruku.
,,Ja vás opúšťam hrdličky. Bavte sa." zakričala na nás Becky a odišla.

Keď sme prišli k nejakým opusteným garážam, Leo na jednej otvoril dvere a vnútri stálo čierne maserati.
,,Tadaaaa!" zakričal.
,,Ó môj bože. To je moje?" vyvalila som oči.
,,Áno tvoje. Len tvoje." usmial sa.
,,To nemôžem prijať Leo. Toto auto stojí milióny."
,,To máš pravdu, že nemôžes. Ty musíš."
,,Bože môj ďakujem!" zapišťala som a vybozkávala ho.
,,Pre teba všetko."
Vodičák ešte nemám, nevadi.

,,Leo?" sedeli sme u mňa na terase a popíjali mojito.
,,Áno?"
,,Naučíš ma nejaké chmaty?" chlapcovi až zabehlo.
,,Ty chceš bojovať?"
,,Iba na sebaobranu. A mohol by si ma naučiť aj so zbraňou." ukázala som rukami, akože strielam.
,,Tak to nie. Bojovať ťa naučím, ale zbraň? Nie."
,,Prosím." spravila som svoje psie oči.
,,Povedal som ni...no tak dobre." keď chcel povedať nie, pozrel na mňa a zlomil sa.
,,Takže kedy?"
,,Čo kedy?" zdá sa mi to, alebo Leo dnes vôbec nerozmýšľa.
,,Kedy ma to naučíš?"
,,Zajtra môžme ísť do strelnice. A potom skúšať niečo na terase. Ale bez zbrane.."
,,Okej." usmiala som sa.
,,A keď už máš 18, mohli by sme..."
,,Nie." skočila som mu do reči.
,,Prečo?"
,,Lebo nechcem. Nie som pripravená." klamala som mu.
,,A kedy budeš?"
,,To neviem. Ale neboj, dožiješ sa toho."
,,Mučíš ma, vieš to? Bol som zvyknutý na sex kedy chcem a pri tebe musím čakať tak dlho."zazrela som na neho.
,,Ale stojí to zato samozrejme."snažil sa to vyžehliť.
,,Ja ti to raz vynahradím."upokojila som ho
,,Ako?"zvedavo sa spýtal
,,To je prekvapenie."žmurkla som.
,,Keď už hovoríme o prekvapeniach, mám ešte dve."
,,Aké?"
,,To zistíš až večer."

,,Idem s Leom preč. Dnes ma nečakajte. Buď prídem v noci alebo zajtra."oznámila som rodičom.
,,Ako si to predstavuješ Nella? O jedenástej budeš doma."zrušili ma.
,,Mám 18."
,,Ale stále si naša dcéra a žiješ v tomto dome. Budeš rešpektovať pravdilá." Ignorovala som ich a išla k Leovi domov.

,,Tak aké sú to prekvapenia?"
,,Poď." viedol ma do spálne.
,,Znervózňuješ ma. Vykokci sa." zasmiala som sa.
,,Mladá dáma mi snáď nebude hovoriť, čo mám a čo nemám robiť." snažil sa hrať prísneho, ale moc mu to nešlo.
,,Okej, tak čo pre mňa máš?"
,,S chalanmi sme sa zhodli, že sa presťahujeme. Tento dom predáme a pôjdeme preč. Oni do jedného a ja s tebou do druhého. Mesto a dom môžeš vybrať ty. Berieš?"
,,Že váhaš!"
,,A druhé prekvapenie je, že o tri dni odlietame do Austrálie."
,,O moj bože,ďakujem."hodila som sa mu do náručia.Ja zomrem od šťastia.

Z pohľadu Lea -

Nelle som povedal, že idem na tri týždne preč. Išiel som hľadať Gavriella. O dva týždne som sa však musel vrátiť, lebo Nella mala narodeniny. Podarilo sa mi ju perfektne prekvapiť.

No zbohom, ona zaspala. Aj keď, toto mi vyhovuje, mám pre ňu ešte jedno prekvapko. Čo by boli osemnáste narodeniny bez poriadnej oslavy? Ešte k tomu, keď máte bazén a žiadnych susedov. Ideme to s chalnmi pripraviť a potom ju zobudím. Jej kamošov som pozval už pred dvoma týždňami. No dobre, dosť bolo slov, ide sa konať.

Túto časť venujem:
barustep17
justi_nka
Lolla_Junior