Tenká hranica √

3

Vstúpili sme do triedy. Zastali, aby sa mohli poobzerať po triede a po novej žiačke.

,,Myslím, že je to tamtá kučeravá," ozve sa Bethany a ukáže prstom. Pozriem sa pozrela tým smerom, prikývem, že asi áno.

,,Chcem ju vidieť zblízka, pôjdeme ju osloviť."

Bethany prikývla a obe sa naraz pohli vpred. Prešli okolo Belly, ani sa na ňu nepozreli a pokračovali ďalej. A aj nebudem klamať, naozaj vždy, ak mám pocit, že môžem alebo je treba, sa na Belly vždy pozriem.

,,Ahoj nohávičik," ozvem sa. Snažím sa byť milá a vykúzlila ešte milší úsmev. Zdvihla k nám hlavu. Pozerala na obe a mlčala.

,,Už chápem, prečo s ňou Jordan chodí," zašepkala mi Bethany do ucha.

,,Lebo je pekná ?" zašepkám jej späť. Bethany pokrútila hlavou.

,,Lebo obaja sa tvária, akoby tu vôbec neboli a mlčia ako mlčanlivý bratia z mesta kostí."

Dievča sa zamračí.

,,Počujte, viete o tom, že vás počujem ?"

,,Aha, zdá sa, že jeden z tvojich bratov z mesta kostí prehovoril."

Mávnem rukou, čo už je skôr zvyk ako čokoľvek iné a znova sa usmejem, cítim, že hneď, ako prídem domov, moje kútiky okolo úst sa na mňa pekne naštvú, dávajúc mi to pocítiť mravčením a snáď aj samotným strpnutím.

,,Ak chceš, môžeš s nami sedieť na obede. Sme tam my dve a ešte naši dvaja kamaráti."

Myslím, že sa mala chuť rozosmiať, čo jej sakra naozaj beriem a hlavne to, že  snažila sa o vážnu tvár.

,,Nechám si to prejsť hlavou, vďaka."

Otočila sa dopredu a dúfala, že odídeme. Vďaka nováčik, ešte, že si prišla a ukázala mi moje miesto a prepustila si ma svojim jedným pohybom hlavy.

,,Vôbec sa mi nepáči. Jej povaha, myslím. V skutočnoti je naozaj pekná," povedala Bethany.

,,Mám chuť jej vytrhať vlasy."

Čo nie je pravda, jej koruna je naozaj krásna, nech len zostane tam, kde je.

Belly, ktorá to počula, sa otočila našim smerom. Mali sme blízko seba lavice. Vybrali sme ich preto, snažili sa byť najbližšie k sebe. A k čomu to ? Správne. To, že nás dali dokopy rodiny, ešte neznamená, že máme spoločne trhať celý život kvetiny a dávať si ich vzájomne s úsmevom na tvári do vázy.

Iste, povedzme, že to bola moja chyba. To zničené priateľstvo, avšak jedna strana celý príbeh neutvorí. Tak, ako môžem byť ja v jej príbehu zlá, ona môže byť v mojom.

,,Byť na tvojom mieste, nerobím to. Za jej chrbtom stoja traja Strongovci, jej priateľ a ja."

,,Páni, Belly, vidíš moje kolená ? V podstate sa od strachu sami hrabú pod zem. Prosím, urob radosť sebe, nie mne, a naozaj uvažuj nad tým, čo rozprávaš. Pretože toto celé ? To bolo rozhodne riadne trápne."

Sadnem si na stoličku, cítim na temene jej pohľad.

,,Byť ňou, strážim si chlapa," zamrmlem si, ale počula to Belly aj Beth.

,,Nevedela som, že si taká naivná, Ally."

Pozriem sa na Belly. S pohŕdavým pohľadom. Toto bola úprimná reakcia. Nenarážala som na seba, už vieme, že chcem biele besniace čivavy, ale ak príde na mužov, je dobré naozaj vedieť, čo skutočne máme.

,,To mi povie tá, ktorá si začala s najväčšou spodinou ?"

Správne, to je ten úsmev, ktorý dokážeš mať, ak sa rozhodneš, že byť ticho, je boj a zároveň prehra, záleží od toho, kto stojí naproti teba.
Len tak ďalej, Bell. Do toho.

,,Pozri. Jedina spodina si ty a naše rodiny. Ak príde na to niečo skutočne vedieť, zaostávaš tak ďaleko od rokov svojho života až je smutné a zároveň zábavné všetko, čo vypustiš z úst."

To bolo dobré, dievča.

Pozriem na Bethany.

,,Počuješ? Trávi s nimi čas a už sa na ňu lepí odvážnosť, sebavedomosť a otvára si ústa, konečne zisťujúc, že ich môže aj otvárať, nie len ochutnávať niečo zo Stonga. Je mi však naozaj úprimne ľúto, že to, čo z teba vychádza, skôr promína akúsi paródiu na to, kým si naozaj myslíš, že si alebo máš dojem, že tam, kam si chodíš večer do postele ľahnúť, ti to úplne stačí. Pretože ja byť Calebom, tiež sa uspokojím s tým, čo mám, pretože vždy mal veľmi málo, správne ?"

Bethany pozerala na Belly s jemným, ale úprimným úsmevom a mlčala, čím dala vedieť, že ju v tichosti podporuje. To si môžeš strčiť Beth. Psa tiež nenakŕmiš tým, že mu budeš dívať do prázdnej misky.

,,Radšej byť naivná ako zapletená so Strongovcami. Nepamätáš si, čo raz na obede povedal Caleb Clarkovi ? Citujem:,,Nám Strongovcom by si nemal veriť." Vlastne, tu sa mi zastavuje rozum. Kto je naivný teraz, hlavne po tom, čo všetci, hlavne veľmi dobre ty vieš, čo sa stalo. Zdá sa, že všetko išlo naozaj ľahko, úprimne si sa smiala a on nechodil po škole ako bezduchý smrad."

Belly mlčala. Dokonca sa stiahla. Obrátila sa ku mne chrbtom.

Prepáč, Bell, ak to mám byť ja alebo ty, rozhodne nebudeš mojou prioritou. A je v poriadku sa na mňa hnevať a otočiť sa mi chrbtom, pretože ak príde na to, zaslúžim si kopanec do hlavy. Viedla si si dobre. Naozaj.

Akonáhle sa na mňa Beth pozrie, široko sa usmejem, dávajúc jej vedieť, že ak sa znova pokúsi v tichosti pomáhať, radšej nech sa tomu otočí chrbtom. Pretože rozhodne nemôže fandiť jednej strane a byť na druhej, to je pekná kravina. Vďaka tomu sa Bell necíti lepšie.

***

Idem na obed, keď ma zrazu niekto zdrapil za ruky a potiahol prudko k sebe. Následne ma dotyčný nie celkom jemne oprel o stenu. S bolesťou zdvihnem hlavu a pozriem do Calebovej tváre.

,,Ale ? Spodina chce požičať peniaze na obed ? Snáď nevieš, že je zadarmo ?"

Caleb vydal znuk hnevu a pritlačil ma silnejšie k stene.

,,Čo si jej povedala ?"

Zasmejem sa, pretože úprimne ?

,,Pravdu. Nebolo to snáď tak, že si sa ju snažil namotať a zničiť všetko okolo nej ? Vážne ma vďaka vlastnej hlúposti budeš tlačiť o stenu ? Nie je to tak, že som jediná, ktorá si otvára ústa. Pokojne pokračuj od človeka k človeku. Snáď to utíši tvoj ochránarsky pocit."

Prudko sa nadýchne.

,,Neštvi ma, Ally. Povedz mi, kurva, čo si jej povedala, inak budeš chodiť do školy na vozíčku."

Iba zasmejem a strčím doňho.

,,Prosím ťa. Vyhrážky na mňa neplatia. A už vôbec nie od Stronga, ktorý , keď mi ublíži, bude akurát sám princezná obkolesená mrežami, nie tvoja priateľka, ktorú si tak milujúco nazývaš."

Myslím, že ho naštvem, dotknem sa miesta, ktoré si neuvedomím, pritom zároveň viem, že je citlivá téma, pretože skôr ako sa stihne zahnať, odtiahnú ho ruky preč.

,,Správne, toto je rozhodne niečo, nad čím sa tvoja rozkošná priateľka bude rozplývať."

Pozriem na Leonida, ktorý si drží bratranca a žmukrnem jeho smerom, prejdem okolo neho, trafím ho svojou kabelkou.

,,Vďaka, že sa staráš o moje odpadky."