,,Caleb ? Ihneď sa posaď," ozval varovne Leonid hneď po návrate, zdá sa, že cítil niečo, čo sa zdá ako veľký problém. Už len môže narovnať ruku a jednať s ním ako so psom, ktorý sa chystá zaútočiť.
,,Drž svoju zasratú hubu, Leonid," vráti mu rovnako varovne, môže už len vztýčiť prst, teraz už nie sú ako pán a pes, ale ako dvaja psi rovnakého plemena.
Pokračoval ku výťahu, jeho kroky ani ťažké ani ľahké, zúrivé ani pokojné, no postoj a to, čo z neho vyžaruje, vraví za všetko. Jeho cieľ bol jasný a očividný.
,,Nie, Jordan, ty nie," ozve sa náhle kňučacie, ktoré sa zadáva snahy čokoľvek urobiť alebo povedať.
Ani ten nereagoval na slová. Ak vezmeme do úvahy, že to dievča, ktoré práve leží a nereaguje na okolitý svet, pozná od malička, potom, v jeho hlave, má akési právo jednať.
Či už je to princíp, niečo, čo absolútne nepodporuje, pretože je to mladé dievča, ktoré si prešlo niečím takým, bojuje v ňom akási spravodlivosť alebo práve to, že ju pozná, je ťažké vlastne nerozdelovať to, že práve v tomto mometu je vidí ako niekoho, kto mal detskú nohu a prst v ústach.
V tomto momente.. je vlastne len malé dieťa v ružových šatách, s dvoma vrkočmi, veľkými očami a veselým smiechom na zemi, s hračkami okolo seba.
Akoby len jeho telo nemohlo reagovať ? Nie je to tak, že sme v skutočnosti oveľa viac citlivý na veci, ak skutočne vieme, že sú to deti ? Tým pádom citlivá záležitosť, je zrazu oveľa viac taživá.
A keď sa k nim pridal aj Leonid, nemôžem povedať, že to bolo niečo, čo povzbudzujem. Iste, iste, samozrejme, klamala by som, ak poviem, že mi je to ukradnuté. Je to stále len neznáme dievča, ktoré si oblieklo moje šaty a bolo šťastné, s ktorou som natrávila veľa času, je teda náročné k nej pociťovať to, čo cítia oni, no stále ma dokáže nahnevať situácia a byť znepokojená, cítiť, že to, čo sa stalo, sa môže aj mohlo stať niekomu inému.
Dôvod, pre ktorý ho nepovzbudzem je ten, že aj napriek tomu, ako veľmi sa mi páči ako chce bojovať za svoju rodinu, práve ten boj a hnev, ktorý v sebe má, ho dokáže dostať tam, kde mu zatvoria mreže pred očami.
Človek povie, že sa oplatí bojovať za rodinu, pomstiť ju, človek, ktorý spáchal zločin, možno nedostane to, čo si dostatočne zaslúžil, a tomu pocíti pobúrenia rozumiem.
Predsa len, pozerala som film, v ktorom dievčatá ublíži dievčaťu tak, že ohluchla a na súde povedala, že ich nechá ísť. No tak dievča, vážne ? Kto je hlupejší, oni alebo ty ? Pretože rozhodne to jedno dievča, ktoré si v skutočnosti užívalo slávu internetu, sa na teba dívala stále zhora a druhá bola akurát nahnevaná za to, akú milosť si preukázala, cítiac, že pravdepodobne ti mala ublížiť ešte viac. Mám teda s obeťou cítiť spojenie a plakať, že je láskavá, ak toho vlastne bolo oveľa viac ? Hovno.
Plačem, keď sa ľudia spoja a bojujú ako celok, nie keď preukážu milosť ľuďom, ktorý mi ublížili. Nech len idú sedieť za ujmu, ktorú mi preukázali a za videá, ktoré zverejnili a za rodinu, ktorá vďaka tomu tiež utrpela svoje. Ak vo mne dokázali vyvolať nenávisť, potom je to, čo by si rovno mali vychutnať.
Z tohto dôvodu, nenávisť a všetko, čo v sebe Leonid má, ho dokáže dostať tam, kde bude ľutovať, že sa dostal aj napriek tomu, aký bude vďační za pomstenie svojej rodiny, pretože svet vždy, vždy bude zasrato nespravodlivý. Obzvlášť k ľuďom, akým je pre ľudí on.
Preto sedieť v kúte a nechať ho robiť jeho vlastné rozhodnutie, je jediná vec, ktorú môžem akceptovať. Len akceptovať, jeho rozhodnutia sa netýkajú mňa, môžem len držať a nasledovať situáciu, v ktorej sa následne ocitne. Ak bude chcieť koláč, pokojne môžem do väzenia pár zobrať a mlčať ohľadom jeho rozhodnutia a len mu dať radu, aby si dával pozor na svoju peknú tvár, pretože keď sa zohne po mydlo, svoje rozhodnutie oľutuje oveľa viac. Obzvlášť, ak nie je on ten, kto jej bratom, ale Caleb.
Môže sa zdať, že som špina, ale stačí naozaj otvoriť oči, a človek si uvedomí, že pravda bude vždy len pravda. Pretože aj keď sú Leonid a Noema rodina, je to jeho sesternica, stále to nie je rodič a už vôbec nie súrodenec. Má byť ten na bojisku, nie ten, čo má bojovať. Človek sa môže hádať a odporovať, ale v konečnom dôsledku vždy záleží iba od názoru a tomu, ako sa človek voči danej situácií postaví.
Pretože na tom záleží. Vždy tu bude pravda, morálna hodnota, priority a všetky veci sveta, ale .. naozaj by som bola v skutočnosti tá, ktorá by dokázala dostať do väzenia niekoho iného ? Ak by som bola tá, ktorá pozná Neomu naozaj dobre, čo potom ?
Potom všetko akurát tak môže ísť do riti, správne ? Všetka tá pravda, morálna povinnosť, hodnota alebo čokoľvek zasrato iné. Všetko jednoducho pôjde bum - rovno do posraného vzduchu.
Avšak, stále môžem byť tá, ktorá do viazania pošle niekoho iné, ale bude bojovať za to, kto ublíži svojej rodine, a stále môžem byť tá, ktorá zároveň bude tvrdiť, že nebudem niečo podporovať a držať sa pravdy a nesúhlasiť s konaním, ale sediac mimo toho, pretože to nemá nič spoločné so mnou.
Záleží.. stále od toho, koho sa opýtate, od situácie a.. momentu. Jednoducho naozaj nikdy nevieš, správne ? Poviem, že nikdy nezrazím človeka, pretože dokážem dobre šoférovať a ešte lepšie parkovať, ale pri cúvaní sa mi môže niekto dostať rovno po kolesá. A či už to bude moja vina alebo toho druhého, stále je to niečo, čo som urobila.
,,Len .. prosím, buď opatrní," ozve sa Belly.
Caleb prikývol, a skôr ako ku nemu vykročila, vstúpil do výťahu.
YOU ARE READING
Tenká hranica √
Romance#3 Leonid a Ally. Dvaja ľudia, ktorí s láskou nechcú mať nič spoločné. Ani jeden nebol zaľúbení a pri myšlienky, že by niekoho mohli milovať, sa im nezastavuje len rozum, ale aj srdce. Dvaja rozdielní ľudia, ktorých spája rovnaká vec.