Tenká hranica √

37

,,Utekaj sa osprchovať, ja zatiaľ pripravím niečo na jedenie," ozval sa po chvíli, zdá sa, že možno sme obaja cítili niečo.. povedzme, že to nebolo trápne ani zvláštne, ale zároveň.. no, malo to podobný podtón.

Ale pravdepodobne cíti, že napriek tomu, že to bolo pre mňa bla bla bla, jedným uchom druhým von, hrach o stenu, stále som ho počúvala, akosi ticho súhlasila, len obaja, zdá sa, nie sme rozprávači. Niekto, kto pravdepodobne ešte stále nevie ako medzi sebou dostatočne komunikovať. Hľadáme ešte stále k sebe cestu aj napriek tomu, že sme na rovnakej a zdieľame medzi sebou.. city ? Iste. Myslím.. či už je to dostatočne očividné alebo nie je.. náhle, z ničoho nič.. absolútne netuším, uprímne, ak už to ma prísť, potom v poriadku, zdá sa, že čas môže ísť akurát tak do zadku, môže si pekelne trhnuť.

  Prikývnem, natiahnem sa a zívnem. Prídem si ako zviera, ktoré sa práve párilo, pretože iste, odzadu to bolo a cítilo lepšie a následne sa prevrátim na brucho, pozriem na svojho zvieracieho partnera s nahým zadkom.

Absolútne, už len práve z tej myšlienky, že som ako nehanebné zviera.. povedzme, že práve kvôli tejto myšlienky sa mi naozaj nechce a netúžim sa osprchovať.

Povedať, že nechcem zo seba zmyť jeho vôňu.. znie mierne romanticky. A aj napriek tomu, že je to pravda , lenže momentálne som zviera, správne ? Takže pach. Nechcem zmyť zo seba pach.

,,No tak, fúria, pohni tým holým zadkom a utekaj. Akonáhle sa osprchuješ, bude pripravené jedlo."

V podstate je to jeho chyba. Pretože síce nie som bohyňa, ale rozhodne to pôsobí, aj podľa jeho samotného výrazu, že som skôr ako nejaké malé, veľmi škaredé, nepríjemné zviera.

,,Už ti nejaké dievča povedalo, že máš bohovsky zadok ?"

Takže síce ja nie som bohyňa ako skutočné fúrie, ale jeho zadok by mohol byť aspoň malým Bohom.

Leonid ku mne otočí hlavu, úsmev mi dáva vedieť, že to považuje za zábavné aj za urážlivé. Myslím, že chce, aby bola iná jeho časť označená za tak krásne slovo. Alebo aby tak bol on označený, a teda jeho samotná existencia.

,,Nie. Väčšinou od ženy po sexe hneď zrdhnem. Takže nemali príležitosť ho vidieť."

Síce sa hrá na šlapku, ale ja mu to narozdiel od niečoho iného nehltám. Určite nie je k ženám taký a ak aj áno, čo nie je, ale ak aj áno, potom to znamená, že predsa len tým, že od nich bežal preč, mali predsa len šancu niečo zahliadnuť.

,, Od teba by som však nezdrhol ani keby sme boli mimo tejto chaty a rozdávali si to buď u teba alebo u seba."

Oh, ha ha ha.

,,Takže mi slečna neverí ? Čo ak by som jej to teda dokázal hneď po príchode domov ?"

Akonáhle sa otočí, odpoveď .. neprichádza, pretože jeho vták..

,,Chceš si ho chytiť ?"

Možno.. pretože úprimne.. skôr ho chcem v sebe. Naozaj príliš a príšerne ťažko moc. Tú ťažkú, horúcu vec, ktorá ma zaplnila a bola cítiť tak veľmi, príšerne dobre až to bolo na nevydržanie.. možno sa zo mňa naozaj stane fúria a vrhnem na jeho vtáka kliatbu, aby bol bol po celý život vo mne zaseknutý.

Odkašlem, v podstate v sebe tlačím smiech pri samotnej predstave, cítiac sa ako úbohá knižná postava, ktorá má štyridsať a je stále panna.  Prejdem si po horúcich lícach, pretože aj napriek tomu, ako sa túžim rozosmiať, naozaj pri predstave, že to bolo vo mne.. začnem spievať ódy a skladať piesne.

,,Em.. Idem ja do tej sprchy."

V strede chodiska na mňa však ešte stihol zakričať:

,,Daváj bacha, aby sme ťa tam s mojim vtákom nenavštívili !"

Prosím áno !

Avšak, zahrám sa na nehorázne zahanbujúcu a pokonáhle počul zabuchnutie dverí, hlasno sa rozosmial.

Avšak, skôr ako stihnem uvoľniť svoje telo, skontrolovať čokoľvek nežiaduce na mojom tele, pretože okrem toho, že bolo ťažké a ľahké zároveň, cítim na sebe bolesť, zdá sa, že ju zanechal či už silnými rukami neuvedomujúc si vlastnú silu alebo zubami vďaka intenzívnemu pocitu, ktorý pociťoval, vletí do kúpelne a hodí mi veci na koberec pri dverách.

,,Musíme vypadnúť. Hneď !"

Nerozumiem náhlej zmene, pred malou chvíľou sa ešte smial, takže stojím na mieste a hlasné nadávky, nie len na moje meno, sa odrážajú po celej chate aj napriek tomu, že je z zdreva.

,,Kurva, Ally !" Nadskočím, čo najrýchlejšie sa oblečiem a zbehnem dole, chcem vedieť, čo sa deje, ale okrem toho, že hodí do mňa mikinu, v podstate ma násilne chytí za ruku a odvedie z chatu ako handru.

,,A čo naše veci ?"

Spýtam sa hlúpo, v skutočnosti mi na tom naozaj nezáleží, ale vzhľadom k tomu, že seriózne ničomu nerozumiem, nemám sa čo iné opýtať.  Iste, to mám. Hlúpe: čo sa deje ?

Očividne sa niečo deje, a tak opýtať sa ho ho to zjavne len vyprovokuje jeho náladu. A dokážeme mi to následná situácia. V podstate ma hodí na sedadlo auta.

,,Čo sa deje ?"

Preto sa opýtam, pretože nadávať mi je jedna vec, ale hádzať ma do auta, a nie sexuálnom agresivitou, je druhá vec.

,,Teraz, prosím, sakra len mlč. Jasné ? Nie je to ťažké. Len mlč dopekla."

Je chladný, myslím, že tam, kde sa ma dotýkal a vytváral bolesť.. mám dojem, že presne tými časťami, viac ako do môjho srdca, to akosi rozumie, prechádza chlad.

Je správne mlčať. To posledné, čo chcem urobiť, je viac prilievať olej. Chcem mlčať, nechať sa ťahať a nebyť na príťaž, ale rovnako ako chlad na mojom tele .. sa práve vytvára okolo srdca a nemá to nič spoločné s jeho správaním, je to v poriadku, kým viem, že to jeho správanie nehraničí s oveľa väčšou bolesťou a kým nemá na to pádny dôvod.

,,Niečo s Hannah ?"

Leonid zo seba vydá nahnevaný, krutý podráždený tón a akonáhle nasadene na miesto spolujazdca, hodí mi svoj telefón.

Caleb:Leonid, kurva, zdvihni ten posratý telefón ! Dofrasa, Leonid, Noema je v nemocnici a hrozí, že sa nepreberie !

Po prečítaní k nemu zdvihnem pohľad, žalúdok prázdne mrazivý. Dívam sa, ako si obryza palec, čo mi dáva vedieť, že po celý čas nie je podráždený, ale nervózny do takej miery až to hraničí s násilím pocitom, ktorý nedokáže kontrolovať. Akoby išlo o čas, ktorý sa snaží dobehnúť.

Nepoviem hlúpe: bude v poriadku.
Pretože neviem, čo sa s ňou deje. Nemôžem to povedať, keď očividne, správa dáva vedieť, že ľahko byť v poriadku ani nemôže.

Mám povedať, že to on zvládne ? No, v prvom rade to nie je on, kto musí.

Mám povedať, že stojím pri ňom ?
V prvom rade, ak už to sama nechcem, čo naozaj chcem, ale ak nie, už len princípu alebo slušnosti, to urobím.

Mám povedať, že je silná a nezormie ?
Med okolo úst si môže mazať aj sám. Nebudem tá, ktorá mu bude dávať nádej. Pretože ak je naozaj šanca, že naše cesty sa spájajú napriek tomu, že sme na rovnakej, potom moje slová môžu ovplyvniť jeho nádej. Ako keď vám matka povie, že všetko bude v poriadku, postará sa o vás, vy sa toho budete držať, úžasná nádej, sladká starostlivosť, ale napriek všetkej snahe a úprimnosti.. predsa len zlyhá a hádzanie viny je na svete ako vyšitá.

A tak.. si nájdem otázku, ktorú v sebe cítim.

,,Ty ľutuješ, že sme sa spolu vyspali, však ?"

To preto si nadával mojom smerom v chate, keď som bola v sprche ?

Neodpovie, ale.. je to očividné.