Tenká hranica √

18

,,Rada ťa spoznávam, Ally," povedala so širokým úsmevom jeho mama a stiahla ma do svojho objatia, ktoré je jemné a zároveň akési pevné.

Prekvapená pozriem na Leonida, ktorý sa usmieval na svoju matku. A tak trochu očakávam, že ma pozná natoľko, aby jej povedal, že som niekto, kto môže zraniť jej city bez ohľadu na to, koľko má rokov, pretože nie vždy stačí otvoriť ústa, aby človek niečo posral.

Otočil si šilt dozadu a vyzliekol si košelu.

,,Dobre, mama, to stačilo," zasmial sa a ona ma pustila. Cítim sa zvláštne, nebudem rozhodne klamať, ale zároveň príjemne, pretože uprímne cítim z objatia matku. A mňa rozhodne tá moja neobjíma, takže jasné, nie je to tak, že cítim druh sympatií, ale dáva do vedieť, že moja mama to vo výchove tiež niekde posrala.

,,Poď, ideme von," natiahol ku mne ruku a ju automaticky príjemem, sama z toho prekvapená. A on akosi automaticky preplietol prsty a potiahol ma zo sebou, rovno do záhrady, kde boli všetci. Toto všetko je automatické a možno to má význam a možno nie, vyberám si radšej nerozmýšľať a kráčať ďalej.

,,Zdravím ľudia," ozval sa a všetci k nám otočili hlavy.

,,Jac, odkedy som odišiel, si toho zjedla ešte viac alebo sa mi zdá ? Mám pocit, že máš vypuklé brucho."

Jacqueline sa pozrela na svoje brucho, potom na Jordana a koniec jedlo položila na tanier. Podala ho svojmu priateľovi, ktorý sa zasmial a dojedol to on. Nechutne roztomilé. Ako raz, keď okolo mňa prešli opitý mladší chlapci, na ktorých som sa mračila, ale akonáhle ma opito pozdravil jeden z nich, môj úsmev sa hanblivo, automaticky rozstiahol a bolo to natoľko jasné až sa zasmiali a nie práve ako niekto, kto sa vysmeje. Bolo všetkým jasné, čo mi urobili a to boli mladší a pod vplyvom.

Poobzerám sa po všetkých ľudí až mi padne zrak na Belly a Caleba, ktorý z nej nemohol spustiť oči a túlil sa k nej.
Belly sa jemne usmiala, zdvihla ruku a zamávala mi. Na počudovanie, urobím to isté. Lenže to tiež nemusí nič znamenať, raz na hokeji hokejista zdvihol ruku a tá moja tiež letela automaticky hore. A títo dvaja sú tiež nechutne roztomilí. Len s tým, že trochu viac nechutne.

,,Poď, zlatko, sadni si k tvojim. A ty, Leo, nalož jej jedlo, preboha !"

Sydney ma chytila za ramená a usmiala sa na mňa.

Leonid sa na nás usmial akoby sme boli partnerky na život a na smrť, zdieľajúce tajomstvo a už dávno som videla jeho nahý album ako dieťa, ktoré pobehovalo po záhrade. Lebo áno, presne takú fotku mám, žiaľ, aj ja so sestrou, tesnom, nahom objatí, zdá sa, že v tom čase sme ešte obe dokázali cítiť lásku. Zatlačila ma dopredu a ja sa neochotne tiahla dopredu, za svojím chrbtom milú pijavicu, vpredu ma pozorovali ostatní.

Belly, Caleb, Jordan, Jacqueline a Noema. Krása.

,,Tu si sadni, Ally," povedala Sydney a hneď ako odišla, vrátil sa Leonid s dvoma pivmi a tanierom plným jedla.

,,Ako sa máš ?" spýtal sa ma Caleb a Belly sa naňho vďačne usmiala. Oh, trhnite si. Aké roztomilé, že sa musíš značiť, pretože tvoja partnerka je milá kvetinka, ktorej ubližujem, ale ona mi odpúšťa.

Leonid mi podá pivo, ale chce niečo oveľa tvrdšie.

,,Na to, že sa cítim ako na neželanom území, ujde to."

Caleb sa zamial a odpil si z piva. Nie je to tak, že som zábavná, ale myslím, že si dosť užíva, aká neželaná sa cítim. A to je správne.

Leonid ku mne natiahol tanier, ale pokrútim hlavou. Mykol plecom a tanier so širokým úsmevom podal Jacqueline, ktorá sa naňho zamračila a následne sa urazila.

,,Čo je s tebou ? Si neobvykle tichá a bledá ako hruškové hovno."

Tá sa následne pozrela na Belly.

,,Deje sa tu niečo, o čom neviem ?"

To sa pokojne môže. Leonid je rozhodne niekto, komu uniká všetko podstatné rovno pod nosom. Ako milé, roztomilé šteňa, ktoré vám dokáže zničiť srdce.

,,Oh, Jord, došlaka, prestaň s tým pohľadom, ani táto kopa mostnoty mi nepomôže proti cukrovke."

Zasmejem sa. Spoločne s Neomou. Pozrieme na seba a vybuchneme do ešte väčšieho smiechu. Ďalšie roztomilé šteňa, pripravené vám ukradnúť srdce.

,,Počuj, Ally, máš pekné šaty. Chcela som rovnaké, ale boli príliš drahé."

Akonáhle to Neoma povedala, všetci čakali, že ju odpálkujem. Oh, áno, ja som rozhodne chcela, celá moja bytosť sa drala von, ale.. vážne, milujete malé veci, rozkošné veci, správne ?

,,Môžem ti ich požičať."

Neoma sa rozžiarlila ako stromček a vyskočila na nohy.

,,Aj hneď teraz ?"

Zatvárim sa prekvapene, ale nakoniec prikývnem. Neoma ma chytí za ruku a vytiahla hore.

,,Poď, aspoň ti ukážem svoju izbu. Je síce mimo tvoju ligu, ale ver mi, dievča, zapáči sa ti."

Zasmejem sa, ukradla mi srdce skôr ako jej brat alebo ktokoľvek iný.

,,Hneď budeme tu, nespievajte, nejedzte a hlavne, nepite bez nás, jasné ?!"