Tenká hranica √

10

Leonid

Počkal som, kým Ally neskončí. Trvalo to dlho a musel som vypiť sedem káv a chodiť neustále na záchod, ale ak to znamená, že pôjde so mnou, vypijem aj celý kávomat alebo čo to dopekla má.

Viac sme neprehovorili, ale bavilo ma sledovať ako nemotorne ukladá šialky a jedlo na tácku a nesie to zákazníkom.

Dokonca ma bavilo aj to ako sa s nimi bavila. Keby nemala strýka za majiteľa, mala by vyhadzov už v prvý deň. Osobne si však myslím, že len stačí otvoriť dvere a vstúpiť, dokázali by ju otočiť medzi dverami so slovami: ani náhodou, teba, sakra, neberieme.

,,Som unavená, poďme rýchlo," povedala a vyšla zo skladu. Bez zástery, upravená a s kabelkou.

Vyzerala unaveno. Na malý moment som pouvažoval nad tým, že jej poviem, že to nechám tak, ale akonáhle sa mi v hlave zrodili dve motorky, nemohol som ustúpiť.

,,Poďme."

Otvoril som jej dvere a ona vyšla bez poďakovania alebo pohľadu. Ako som vlastne mohol očakávať, že mi poďakuje ?

,,Je to ďaleko ? Nechce sa mi kráčať."

,,Mám si ťa dať na chrbát ?"
Poznamenal som ironicky, ale na jej
pohľade bolo vidieť, že to nie je zlý absolútne zlý nápad.

,,Vyskoč."

Široko sa usmiala,  chytila ma za ramená a vyskočila na mňa.
Kabelka do mňa vrazila, ale bolelo to menej ako naposledy.

Chytil som ju za nohy čo najsilnejšie a začal kráčať.

,,Pekné nohy, fúria."

Nakukol som ako sa tvári. Akonáhle zahliadnemjej úsmev, nedokážem ubrániť tomu svojmu a usmejem sa tiež.

,,Namiesto toho úsmevu by si mohla poďakovať. Ale musím uznať, je rovnako pekný ako tvoje nohy."

Švihla nohou. Rýchlo som si zakryl rozkrok, aby ma netrafila.

,,Čo tak mlčať a kráčať ?"

Tak som zmĺkol a kráčal. Neviem či si Ally uvedomovala tie pohľady, ale ja dostatočne. Ak sa takto cítil aj Caleb a aj cez to bol s Belly, musím mu vybozkávať riť.

Vlastne, myslím si, že teraz, keď sú spolu, je to horšie.

,,Počuj, fúria, pútaš na nás pohľady."

Cítil som ako otočila hlavu a potom ju zase vyrovnala.

,,To bude tebou, Leohnid."

Buď som kurevsky divný alebo hnúpy, ale páči sa mi tá prezývka. Síce akoby som bol riadne vytretý alebo retardovaný, ale je to fuk.

Zastavil som pred barom a chcel vojsť dnu, ale Ally ma zatlačila nohami, čím ma donútila zastaviť.

,,Ja tam nechcem ísť, je to čistý odpad."

Keďže bola na mojom chrbte a držal som jej nohy, vojdem dnu a začal kráčať k baru.

,,Vieš, fúria, všetko, čo vyzerá zvonka hnusne, vyzerá dobre zvnútra. Ty to máš rovnako. Len naopak."

Ruky, ktoré mala okolo mojich ramien, pritlačila a ja som zalapal po dychu. Ta mrcha mi zatlačila krk. Nad mojim dusením sa radostne zasmiala a kľudne môžem umrieť, bude jej to fuk.

Posadil som ju na stoličku a čapol ju po nahom stehne.

Musel som uznať, jej stehná ma priťahovali rovnako ako jej ústa, ktoré mám chuť umlčať vždy, keď prehovorí. Avšak, nie bozkom. Možno vtákom.

,,Dva krát morgana, prosím."

Barmanka sa sa na mňa usmiala a prikývla.

Sadol som si vedľa Ally a jej stoličku si prisunul bližšie k sebe. Následne si položil nohy, na tú jej, aby mohla byť ku mne čo najbližšie a pozriem jej smerom.

Všimol som si ako si obzerá Maliu-barmanku.

,,Je pekná, však ?"

Ally mykla plecom a otočila sa ku mne. Naše tváre boli blízko a ona mi pohľadom kĺzala po tvári. Bolo to také imtívne až som musel robiť presne to, čo ona.

,,Nech sa páči, krásavec," ozvala sa Malia a podala mi dva poháre. Jeden som si nechal, druhý som po stole šuchol Ally.

,,Na ex, fúria."

Chytila pohár do rúk a ovoniala ho.

,,Bože, to smrdí rovnako ako ty," zahlásila a ja som sa zasmial. Klamala. Cítil som ako mala nos na mojom krku po celý čas ako sme kráčali sem.

Nahol som sa k nej a priložil nos k jej pokožke. Následne nasal. Cítim som ako stuhla.

,,Za to ty voniaš úžasne."

Nosom som začal trieť a priložil jej ruky na stehno.

,,Jahoda. Skvelá vôňa."

Usmial som sa jej do krku a cítil ako jej nabehli zimomriavky.

,,Pokoj, fúria, nepreťahujem ťa."