Tenká hranica √

14

,,Takže si už urobil nejaký pokrok ?" spýtal sa Caleb a prehodil cez Belly ruku. Len tak, z ničoho náhodou, cítil som na seba jeho pohľad.

Do úst vopchal za hrsť pukancov a dívajúc sa na film, prikývnem.

,,Dal som jej do skrinky tulipán. Musel som rozraziť jej skrinku, aby som ju otvoril. Poviem vám, tá tam má toľko veci, že ani vo vlastnej skrini toľko nemáte. Ale bola natoľko ohúrená tym zasratým kvetom, že si nič ani nevšimla."

Ďalšia hrsť pukancov a s úsmevom pozeral na telku. Ale niekde dole, kde v žalúdku, kde ležali pukance, rovno pod kopou, ktorá sa nestrávila, bol pocit, že tak, ako sa javím, sa absolútne necítim. Činnosť, ktorú vykonávam - ako je pozeranie hlúpeho filmu, ktorý ma baví a jedenie - rozhodne vnímam a prežívam, ale tam dole, tam dole som úplným opakom.

,,Ako si vedel, že jej máš dať tulipán ?"

Spýta sa Belly s tichým hlasom. Či už nechce zasahovať do filmu alebo ma pocit, že mi zasahuje do života.

Chvíľu neodpovedám, napchávam sa, vyzerajúc, snáď aj pôsobiac, že je to moje posledné jedlo, ale dopekla, ten pocit alebo už čokoľvek to je, chcem zadusiť. V zárodku, ak je vôbec možné.

,,Keď bola opitá, pýtal som sa jej veci, ktoré by sa mi mohli hodiť. Jej obľúbenú farbu, film, kvet, knihu, hudba, herec.. Rozkecala sa, ale ja som si zobral z toho iba to najhlavnejšie."

Belly na mnay skúmavo pozerala, zasrato to cítim. Takže sa k nej otočím.

,,Čo ?"

Možno na ňu vyskočím, možno nie, záleží od uhľa pohľadu. V konečnom dôsledku, ak nekontrolujem vlastný hlas, ľudia vždy vedia, čo znamená.

Pokrútila hlavou a otočila sa ku telke.

,,Vieš, toto bol veľmi hnusný ťah, Leo."

Len myknem plecom. Rozhodne nepotrebujem vedieť, že drží tým inej strane, pretože má tam dole to, čo Ally. Ak na to príde, necíti sa zle kvôli nej, ale sama sebe a to nie je vážne moja vec alebo starosť.

Má pocit, že Ally ma svoje muchy, ale nezaslúži si to - čo je tiež o uhle pohľadu - bola to jej kamarátka, preto v nej na sekundu ožíva pocit, že ju musí brániť. Ale hovno, je to stále len človek, ktorý bude myslieť predovšetkým sama na seba, v hlbokom podvedomí. Takže si môže myslieť, že áno, rozhodne si myslí, že si to jej kamarátka nezaslúži, ale skutočný pocit je, že v nej vidí akurát tak seba.

Prepáč, Belly, ale aj ty stále len človek. Je v poriadku myslieť na seba, nie na druhých. Daj von ako ťa serie fakt, že si sama bola využitá.

,,Ty mu nič nepovieš ?" otočila hlavu ku Calebovi a ten prestal žuť popkorn a najprv počkal, kým sa skončí scénka až potom pozrel na ňu.

,,Čo mu mám povedať ? Bol to jeho nápad, sú to je šťanky. Bude vedieť, kedy z toho odstúpiť."

Pozrel na mňa.
A má pravdu. Ak už je to, čo robím, chyba alebo nie, potom je moja, nikoho iného, a ostatní by si mali tiež pekne uvedomiť, že je moja a nenamáčať mi nos tam, kde som vytvoril vlastný jed. Žiadne "ja som ti to hovoril," pretože ak príde na to, dotyčný človek by mal držiac hubu, už dávno vediac, že nie je zároveň z tých, ktorý tiež počúvajú. Sme akurát tak v zasranom kruhu spoločne, nie som tam sám.

A dotyčný môže vyjadriť svoj názor, ale nie štýlom, kde si myslí, že má právo mi dávať smer, strkať mi svoju pravdu rovno pod nos alebo mi bude vyčítať to, o čom hovoril, pretože je sakra jasné, že sa to týka mňa, ja tie posrané chyby musím robiť, sú už v mojom živote vybrané pri mojom vstupe do života, výdychu, robím to, čo sám cítim a chcem.

Zasratá bodka, už k tomu nemám čo povedať, len už jedine to, že moje pekelné chyby sú moje a už len z princípu, že patria mne, seba nebudem nenávidieť, skôr budem hrdý na to, že som urobil to, čo som cítil. Pretože ak sa všetko doserie - ukáže sa chyba - potom to ešte neznamená, že sa to nedá opraviť alebo nahradiť.

,,Je tak ?"

Už stratený, neviem, aká bola otázka, totálne mi vytiekla z mozgu, prikývnem.

,,Ako toto môžeš povedať ? Veď sme boli v podobnej situácii a uškodil si obom !"

Otrhla sa od neho.

,,Vy ženy a vaša menštruácia."

Belly zo seba vydala nahnevaný tón a ovalila ho vankúšom.

,,Teraz do toho neťahaj moju menštruáciu ! Mal by si mu byť príkladom a nie mu za to ponúkať ešte aj svoju motorku !"

Caleb na ňu nechápavo pozeral. Naozaj si myslí, že tak vystrája vďaka menštruácii. Ale pozorovateľ, tretia osoba, vždy vidí veci, ktoré mu nie sú treba, pretože tento môj postreh jeho dievčaťa potrebuje on, nie ja.

Pozrel na Jordana, hľadajúci pomoc, zrazu si v sračkách spomenul, že je tu aj niekto ďalší, ktorý ho môže vytiahnuť, ale ten je ticho, zdá sa, že ma svoj vlastný príbeh so svojou milovanou.

,,Princezná pokoj. Nezaťahuje do toho mňa ani teba. Keď to chce urobiť, tak nech to urobí. Keď sa to doserie, doserie. My s tým nič nemáme, stále to nebude mať na nás dopad."

Postavila sa a zazrela naňho.

,,Možno som nad tým mala riadne pouvažovať ! A vieš čo ?! Prajem mu, aby vyhral, aspoň sa z tej poondiatej motorky nabudúce nevykotíš ! Alebo vieš čo ? Možno si zaslúžiš ďalší pád, aby si naozaj porozumel všetkému, čo ti nedochádza !"

Belly cítila, ako sa na ňu všetci dívajú. Pozrela na Caleba, ktorý mal v očiach nehu k nej, ale aj bolesť. To, čo povedala, mu prišlo trochu kruté.

,,Oh, bože, to sú naozaj kramy," zvolala vyplašene a Caleb sa zasmial.

,,Poď sem, princezná," a ona už letela do jeho objatia. Ledva ju stihol udržať.

,,Ja som taký šťastný, že som sám. A, Jac, ty máš kedy menštruáciu ? Aby som vedel, kedy sa ti vyhnúť ?"

Všimnem si ako ju Jordan stisol v náručí a venoval jej jemný bozk na vrch hlavy a niečo jej následne zašepkal. Všimla si to aj Belly.

,,Jac ? Poď so mnou hore," povedala jej a postavila sa. Chytila ju za ruku a potiahla ju preč z Jordanovho náručia. Zamrnčal sa, ale pustil ju.

,,Všimol som si, že žiariš, dnes ti dala, čo ?" spýtal sa ho Caleb a hodil doňho pukance.

,,Podľa mňa už menštruáciu má," poviem a znova si strčil pukance do úst, snažiac sa podusiť každý poondiaty pocit.