Tenká hranica √

15

,,Beriem ťa na rande," ozvalo sa mi v telefóne a iste, vedela som, že ten, kto volá, toho poznám, ale to len niekde v hĺbke, zvuky ani hlasy často nevnímam.

Avšak, akonáhle viem, že je iba jeden človek taký priamí - bez otázky či vôbec niekam idem -  zasmejem sa.
Úprimne alebo nie, myslím, že je to polovica z toho a polovica z toho.

,,Odkiaľ  máš moje číslo ?"

Myslím, že je mi to nad slnkom jasné, pretože áno, rozhodne viem, že Belly nie je žiaden anjelik. Ak už nie je vidieť, že máme dve tváre, potom vo vnútri je každý jeden z nás niekto, kto má rád veci, ktoré nechceme povedať, názory, ktoré radšej nevyslovíme, povahu, ktorú sa snažíme oddialiť od pravej, dúfajúc, že tam zostane aj po tom, čo sa u nás udejú veci, ktoré s nami budú vytáčať.

Lebo áno, aj Bethany je krásne neviniatko, hlúpučke, ktoré nevie, že ak vám niekto ublíži, môže to aj naozaj bolieť, ale pritom vo vnútri je to šelma zakaždým, keď sa opije. Tá, ktorá vám zoberie vtáka do úst tak náhle až si neuvedomí ani ona sama, čo robí. Tiché typy a dobrí ľudia sú vždy samé prekvapenie.

,,Belly."

,,No, asi by som jej mala poďakovať. Už od začiatku som dúfala, že mi raz na jedno s tebou podarí ísť."

,,O ôsmej som u teba."

A hovor vypol.
Krása.

***

,,Keby som vedel, že sa takto oblečieš, oblečiem sa lepšie."

Očami začnem behať po jeho oblečení.
P

o čiernych riflach, ktoré zvýrazňovali jeho svalnatejšie stehná, obtiahnuté voľnejšie tričko, z ktorého bolo aj tak vidieť, že cvičí. Nie veľa, príliš namáhavo, skôr udržanie vlastnej kondície, mala, biela čivava, ku ktorej pocítite veľký cit a možno práve nie z toho, že je malá a roztomilá, skôr niečo, čo nedokážete úplne vysvetliť.

Ak príde na to, na tie malé suky, síce vás nedokážu ochrániť tak ako veľké psy, ale sú zúrivé, vyzerajúce, že sú schopné trhať a áno, priznávam ako dieťa som sa ich bála oveľa viac ako tých veľkých. Pôsobia zákerne, malé typy, ktoré vyzerajú, že sú ochotné brániť celú svoju existenciu.

A tak presne vnímam aj Leonida. Určite mi síce neurobí žiadnu ujmu na tele, neroztrhá ma v zuboch, ale dokáže vo mne zanechať pocit, že sa mám báť a očakávať nejaký útok. Bude sa pohrávať s mojou hlavou.

,,Lepšie by to nebolo," odvrknem mu.

Loenid sa zasmial a dotkol sa mojich krížov, čakal pri aute, bližšie k môjmu domu, pri ktorom sme sa stretli. Následne ma posunul vpred, aby sa moje telo pohlo, možno jemne, možno drsne, záleží od toho ako to vnímam ja. Pretože ak príde na to, muž vás posunie silou, ktorú si neuvidí a my si myslíme, že je to chlap, ktorý si zrazu neváži ženy a cítime sa dotknuté.

,,Prepáč, že sa nezaoberám tým, čo si obliekam. Vieš, ja uprednosťňujem iné veci. Napríklad ľudí."

P

retočím očami, ale mlčím, myslím si, že je to skôr klamtvo, nie to, čo si on myslí alebo si nahovára. Ak si prežíva celý život niečo, stále naňho útočiac vďaka tomu, kým je, ľudia mu to dávajú pocítiť, potom obrovské klamstvo, nezáleží im na nich. Jedine na tých, ktorí vyzerajú slabo alebo sú starí a to je skôr výchova, rešpekt alebo čokoľvek iné, nie jeho vlastný záujem.