Tenká hranica √

1

,,Niekedy, keď sa pozriem pomedzi prsty, mám pocit, že zle vidím. Veď vieš, myslím tak rozmazane," povedala Beth a ukázala mi ako presne to myslí.

Ruku mala na očiach, ale cez dva palce sa dívala na mňa. Nemôžem si pomôcť, zatvárim kyslo a spodná pera sa vykrútila, nie preto lebo chcem, je to automatická reakcia na kraviny, ktoré sa vždy týkajú výhradne Beth.

,,Preboha, Beth, prestaň. Vyzeráš ako malá. Dokonca tak hovoríš. Uvedomuješ si, koľko máš rokov ?"

Beth s tým rýchlo prestala a chytila do rúk vidličku.

,,Ako ťa to vlastne napadlo ?" spýtam mierne, viem, že som sa jej dotkla, ale môj tón hlasu nie je niečo, čo dokáže postrehnúť. Pretože ak si myslíte, že ma poznáte na základe toho, vidíte, môžem sa úprimne rozplakať a vy budete tvrdiť, že sú to krokodílie slzy.

Ona však len mykla plecom. Nechcela sa k tomu vyjadriť a ja tomu rozumiem, predsa to nie je niečo, o čom sa môžete baviť na strednej škole, vediac, že si skôr máte hľadať vysoké školy, nie si pozerať pomedzi prsty vy cez nich zistíte, že zle vidíte.

,,Chýba mi Belly," povedala po chvíli a pozrela na stôl, kde práve sedela. Spoločnosť jej robili traja Strongovci. Neoma, Caleb a Leonid. Rozkošná, milá rodinka.

,,Keď ti tak veľmi chýba, prečo nejdeš za ňou ?"

Beth mlčala.

Ja však pochopím, ak sa rozhodne, že mi povie pravdu. Iste, moja reakcia ju odrádza a naozaj podľa nej nezistí, že mi ju môže povedať, ale vo mne stále nie je veľká chyba, pretože ak príde na ňu, stačí naozaj vidieť očami, nie cez prsty. Ja tiež viem, že sa správa ako dieťa, ktoré sa zároveň dokáže ako pobehlica odviazať pri tyči.

Takže keď otvorí oči, uvidí, že moje naučené správanie sa skôr prelína s mojím skutočným ja. Belly vždy bola tichá a hanblivá a stavím sa, že v jej hlave dokáže byť pekne erotický bordel.

Naše matky zdieľajú rovnaký názor na Strongovcov ako tá Bellyna. Takže čokoľvek mi povie, naozaj som tomu ochotná porozumieť.

Ale mlčala jednoducho preto, pretože čím viac trávila so mnou čas, tým viac som vysávala energiu. Lenže to nie tak, že ma dokáže nabiť, pretože ak príde na Beth a jej energiou, aj mŕtva ryba dokáže pripraviť ľuďom oveľa väčšiu zábavu.

,,Počula som od Ollieho, že majú prísť nový ľudia. Vieš o tom niečo ?"

Beth prikývla, ale dívala sa na mňa. Myslím, že sama osobne si dokáže nahovoriť, že sa jej skutočne hrám s energiou a vravím si, že okej, nahovárať si niečo je omnoho lepšie ako potvrdiť, že naozaj je vyčerpaná už len z vlastného dýchania.

,,Majú prísť oficiálne až zajtra. Chlapec a dievča. Neviem viac, prepáč, pretože Ally, ty už si ich videla a Ollie predáva veľmi staré informácie."

Mávnem rukou a odpila si s džúsu.

,,Myslíš, že ten chlapec bude sexi ?"

Zatiaľčo sa nadtým Beth ani raz nepozastavila, pretože dokáže byť pobehlicou hlavne, keď si vypije, ja sa snažím prísť na to, kto tí dvaja boli.

,,Neviem. Či je sexi ti poviem zajtra," ozvala sa Beth. Férové.

Postavím sa chytím plnú tácku s jedlom.

,,Idem, vidíme sa neskôr."

Beth iba prikývla a chcela sa ma niečo opýtať, vidím tú otázku v jej očiach, avšak zrazu vykríknem a a pustím tácku z rúk.

A úprimne vykríknem ešte viac akonáhle uvidím, že celé moje oblečiene je špinavé. A to sa nepozastavovím nad faktom, vážne nie, že okolo mňa sú porozbíjané taniere a celá dlážka je rovnako špinavá ako ja.

,,Ty slepý odiot !"

Tomu, komu slová venujem, ten bol špinavý ešte viac.

,,Dávaj pozor, došlaka ! Moje oblečenie stálo viac ako to tvoje ! Je to sama mastnota, to nepôjde vyprať !"

Leonid sa zohol a do tácky začal ukľadať porozbíjané taniere.

,,Možno keby si nešla nosom hore a nepovyšovala sa ako ženská, ktorá má v žalúdku skryté diamanty, videla by si, že niekto stojí rovno pred tebou."

Akonáhle pozbieral všetko, čo sa dalo, zdvihol sa a pozrel sa mi do očí.

,,Nesprávaj sa ako biela pávica a čum pred seba. Nabudúce by som to nemusel byť ja, ale Carla Benett."

Zazriem naňho, absolútne netuším, kto Carla Benett je a ruka mi vystrelí. Avšak, nie na jeho tvár. Z jeho rúk odhodím tácku, ktorá znova padla s taniermi na zem.

,,Počúvaj ma, šašo neschopný dívať sa poriadne. Ak sa ešte raz budeš na mne vyvyšovať, postarám sa o to, aby sa tvoj opičí ksicht viac neukazoval v jedálni a celkovo na školsom pozemku."

Leonid sa ku mne priblížil a pozrel na ňu z vrchu. Dvojnásobne, len tak mimochodom, má dlhé nohy, ale očividne dosť mizerný zrak.

,,Počúvaj ma, dievča, ktoré je hnusné tak, že sa na ňu nedá ani dívať. Keď budeš mať výšku ako ja a veľkosť tvojich pŕs budú mať objem ramien, v tedy vyskakuj, áno ?"

Zatnem päste, očividne žena nedokáže byť silná, ak nemá svaly, musím si niečo dokázať iba na základe výšky a chcem zaútočiť vo chvíli, v ktorej Caleb odtiahol Leonida stranou.

,,To už viac neskúšaj, mohla by si si ublížiť," ozval sa Caleb.

Pustil Leonida a zodvihol zo zeme tácku, ktorú mi podal, beriem si ju, dávajúc im vedieť, že áno, rozhodnem dokážem byť maximálne hlúpa, ale mám v sebe ľudskosť, ktorú však nevidí, javí sa to skôr ako zbraň v mojich rukách, očakáva, kedy ju použijem.

,,Dvaja hlupáci vedľa seba. To chce fotku," poviem a usmejem sa. Naozaj, pretože vážne, ak musel zasiahnuť Caleb, Leonid ma očividné problémy zo zvládaním násilia.

Otočím sa na päte a chcela odísť, ale pošmyknem sa na jedle a nohy mi vyleteli do vzduchu.

Dopadnem rovno na zadok.
Celá jedáleň sa začala smiať. Dokonca aj Beth sa úprimne a škodoradostne zasmiala. Pocítim menšiu radosť, zadosťučinenie, že má pocit, že mrcha ako ja, tiež môže dopadnúť na vlastný zadok a dokáže sa strápniť. Úprimne ma poteší ju vidieť smiať sa, a to aj napriek tomu, že sa smeje práve mne. Niekto, kto má byť môj kamarát. Ale budem fér, nie je to tak, že ak príde na ňu, ja dokážem excelovať.

Leonid mi chcel podať ruku, ale ja ju od seba odstrčím, jeho tiež, hodím tácku jeho smerom, zbraň, ktorá mi bola vložená, čakajúc, kedy ju použijem, práve vystrelila, hrajúc, aká som pohoršená a zároveň znechutená jeho odpornou rukou.

,,To kvôli tebe !"

Odtiahol ma od seba a obišiel ma.

,,Tak si aspoň stiahni sukňu. Farba tvojich nohavičiek sa mi nepáči."

Akonáhle to povedal, jedáleň vybuchla do ešte väčšieho smiechu.

Čo najrýchlejšie sa postavím, dávajúc ľuďom to, čo chcú, a začnem utekať z jedálne. Nezabudla som vraziť do Leonida, ktorý z nej vychádzal, dávajúc mu skôr vedieť, že jeho pomocnú ruku si naozaj cením. Ale z jeho uhľa ? To je už iný príbeh.