Tenká hranica √

Prológ

,,Čo tu chceš ?" ozval sa Leonid odmerane a oprel sa ľahostajne o dvere.

Skôr ako sa pozrela do jeho očí, neunikol jej ten fľak, ktorý mal na bielom tričku.

,,Prišla som ti to ešte raz vysvetliť a ospravedlniť sa."

Leonid sa zasmial a poškrabal si čelo. Celá situácia s ňou mu prišla smiešna.

,,Neočakávaš snáď odo mňa to isté."

Zachechtol sa, ale na jej prekvapenie, otvoril dvere a ona vstúpila dnu.
Neunikol mu jej pohľad. To, ako si obzerala chodbu a celú obývačku.

,,Žiaden luxus, ale to si čakala, nie ?"

Áno, čakala, ale mlčala. Radšej sa pozrela naňho, stále mu však očami dávala vedieť svoj názor, ktorý nedokázala potlačiť.

,,To všetko, čo si povedal, bola pravda. Teda, nie všetko. Ale nemal si dôvod ma tak urážať a pošpiniť pred všetkými."

Sadol si na konferečný stolík a do rúk chytil pivo.

,,Takže len o toto ti ide, fúria ? O to, že ťa všetci ohovárajú ? Aký je to pocit ?"

Vysmieval sa jej. Dokonca sa široko usmieval. To, ako si ju obzeral, to, ako si ju prezeral a mal v očiach tvorený samotný diabolský výsmech, to ju donútilo sa cítiť zle.

,,Kde sa to v tebe berie ? Nevyzeráš ako niekto, kto ma v sebe takéto hnusné slová a výsmešnosť."

Zasmial sa a odpil si z piva.

,,Fúria," povedal a naklonil sa bližšie k nej.

,,Mala by si vedieť, že sa správam k ľuďom tak ako si zaslúžia. A ty, drahá Ally, vo mne vyvolávaš .. Akoby som to povedal ? Niečo kurevský zlé, čo keď ťa vidí, musí to ísť jednoducho von. Keď sa na teba dívam, buble vo mne všetko. Pohŕdanie, nenávisť, odcudzovanie a od nervov by som ťa rozsekal holými rukami a zároveň svojimi zubami."

Postavil sa a s pivom kráčal k nej. Pomaly, s nadvihnutou bradou a s úsmevom akoby vedel o nej každý zlý vtip, poznal každé zlé tajomstvo či násilne myšlienky, ktoré vlastní.

,,Ale nemáš právo byť nahnevaná. A vieš prečo ? Pretože to všetko máš v očiach aj ty, fúria."