Tenká hranica √

22

,,Leonid !" zakričala som naňho cez celé parkovisko. Všetci sa otočili mojím smerom. Len ten, čo sa mal, práve on, sa neotočil.

,,Viem, že ma počuješ, otoč sa !"

Ďalej kráčal k svojmu autu, ľahostajný a samozrejme, očividne nahnevaný.

,,Prosím !" akonáhle to poviem, otočil sa. Možno to nie je tak úplne kvôli samotnému slovíčku ako práve tomu, akým štýlom to zo mňa vyletilo.

,,Len ti chcem niečo povedať."

Uvoľnil plecia a napokon ku mne otočil celé telo. Avšak, stále v jeho pohľade môžem vidieť, že je nahnevaný. A to je v poriadku, má dôvod a nie je to tak, že ak počuje, akým štýlom naňho volám, znamená to, že všetko, čo som urobila, rázom prejde.

,,Caleb s Jordan sú vylúčení, si spokojná ?"

Jeho zvyčajne vysmievačný tón, ktorý som tak dlho nepočula, vymenil za hnusný, nepríjemný a tvrdý.

,,Si suka, Ally. Taká suka, že ani plúvanec do ksichtu si nezaslúžiš, presne taká si."

A to môže byť pravda.

,,Ja som to povedala iba Bethany, ja.."

Leonid ma zastavil. Prístupil o krok a ukázal na mňa prstom.

,,Mlč, dopekla ! Všetko, čo vypustíš úst, buď stojí za hovno, je to podlé, egoistické, neprimerané, výsmešné alebo riadne primitívne. Si rovnako hlúpa ako tvoje kecy."

Znova o krok ustúpim, neuvedomím si, že som to urobila prvýkrát.

,,Leo.. Ja.. Naozaj som to povedala iba Bethany. Nič podlé som v pláne n.."

Znova ma zastavil, nemal v pláne ma počúvať ani nechcel žiadne vysvetlenie.

,,Vážne ? Ally, kurva," zasmial sa, áno, urobil to úprimne, ale zároveň .. myslím, že na konci sa jeho hlas zlomil, dávajúc vedieť, že možno.. som v skutočnosti zranila to, čo sa menilo.

,,Ty si smiešna. Jedna hlúpa, šialená hus, ktorej ide len o to, aby mala každý jeden pojebaný vlas na svojom mieste, mysliac si, že každý posraný človek je akurát vyrobený z hovna. A ja ti mám veriť ? Mám ti veriť, že ty, práve ty, si nemala zlé úmysly ? Ženskej, ktorá ma viac peňazí, oblečenia a v kabelke má viac vecí ako v hlave ? Došlaka, zmizni mi z očí skôr, ako po tebe hodím aj vlastné auto alebo ťa ním minimálne prejdem."

....

,,Plač ! Len do toho, kurva. A to aj napriek tomu, že roníš posrané krokodílie slzy. Pretože aj keď to myslíš sakra úprimne, človek to vníma ako manipulovanie, posrané krokodílie slzy. Vidíš všetkých týchto ľudí ?!"

Ukázal Leonid prstom dokoola, na ľudí okolo nás.

,,Som Strong, ale títo skurvení ľudia ma aspoň berú ako človeka. A ty, Ally ? Ukáž mi, prosím, vážne zasrato prosím, aspoň dvoch ľudí, ktorí sa s tebou normálne rozprávajú a máš pocit, že ťa neohovarajú a nemyslím tým tvojich kamarátov. Kamarátov ,hah, kurva. Stačí sa pozrieť na svoju blonďatú kamarátku a budeš vidieť, ako sa na teba pozerá ! V hlave má lopatu a zabíja ťa vždy, keď otvoríš tú posratú hubu !"

Pozriem na Bethany a iste, naozaj som neočakávala nič, nie je to tak, že aspoň jedna bunka vo mne si myslela, aké máme kamarátske puto, preto ma neprekvapí, že akonáhle pozriem, ustúpi.

,,Vidíš ? Tvoja kamarátka stojí za rovnaké hovno ako ty."

Zasmial sa. Chcel znova otvoriť ústa, ale niekto ho zdrapil za ruku.

,,Dosť, Leo !" zakričala Belly a potiahla ho k jeho autu. Vyviekol sa z jej ruky.

A ja naozaj nepotrebujem záchranu práve od nej, bez ohľadu na to, ako to môže vyznieť. Nechytí ma to za srdce ani to ním nepohne. Ak príde na to, nie je na môj strane, ide iba o jej vlastný pocit, ktorý vo mne cíti. Ľútosť, a tú si akurát môže strčiť do zadku, pretože očividne každý potrebuje padnúť na hubu a možno práve je môj čas.

,,Vážne, Belly ? Teraz budeš aj ty hlúpa ? Vďaka nej ťa ohovára celá škola, a keď to zistí tvoja matka, všetci pôjdeme rovno dopekla a Ally nám bude ešte kývať. A vieš prečo ? Lebo je presne rovnaká ako tvoja matka."

Belly naňho zazerala.

,,Nazval si ma práve hlúpou ?"

Leonid prikývol.

,,Čuduješ sa mi ? Sakra, Belly. Ešte aj toto mala naplánované ! Len sa na ňu pozri. Pozri sa !"

Belly sa pozrela na mňa, uplakanú. Hej, nie sú to žiadne posrané krokodílie slzy. Vlastne, ak príde na to, v skutočnosti sama neviem, prečo plačem, preto sa môže zdať, že je to úbohé manipulovanie.

,,Len to hrá ! Je to fúria, ktorá ma tak málo priateľov a ľudia ju tak milujú, že keby umrela, ľudia by neplakali, ale radovali sa. A neniesli by jej kvety, ale gratulácie. Kurva, dokonca by jej hádzali aj vlastné hovná na pomník !"

,,Caleb !" Okríkla ho Neoma z auta.

,,Ty tiež mlč ! A akonáhle prídeš domov, vyzliečieš si tie skurvené šaty !"

Noema vystúpila z auta a následne tresla dverami.

,,Nie si môj rodič ani brat. Absolútne nemáš právo mi vravieť, čo mám robiť ! Ja sama sa rozhodnem či budem nosiť oblečenie človeka, ktorý niekomu ublížil, pretože v prvom sa mi tie šaty páčia !"

Leonid zo seba vydal nahnevaný tón, akonáhle videl, že kráča preč.

,,Vráť sa !"

Ukázala mu prostredník a kráčala naďalej smerom domov. Belly sa dívala jej smerom a následne sa k nej pripojila. Následne si vystúpila aj Jacqueline. Z akéhosi princípu, ktorému úplne nemôžem rozumieť a zároveň pravdepodobne áno.

,,Kurva, tak ona dosiahne to, aby vás pošpinila a ja som ten zlý ?!"

Úprimne, čiastočne áno. Jeho slová sú už jeho, nemajú so mnou nič spoločného. Mohla som ich vyvolať, to áno, predovšetkým nekontroloval seba, ak príde na ľudí, ktorých má rád, mala som to chytať iba ja, nie ľudia okolo neho, jeho blízki.

Otočil naposledy ku mne.

,,Gratulujem, fúria. Dúfam že zhoríš."